Pellegrini nechce litánie, Matovič sľubuje najlepšie nakoniec. Dva mesiace pred voľbami nemá program Smer, SNS či OĽaNO

Keď sa začiatkom decembra agentúra Focus pýtala ľudí, podľa čoho si vyberú stranu, ktorú budú voliť v parlamentných voľbách vo februári 2020, najviac z nich tvrdilo, že sa rozhodnú podľa programu. Agentúra robila prieskum pre Transparency International.

Programu dávalo váhu 32 percent ľudí, na druhom mieste (24 percent) boli lídri strán, tesne za tým nasledovala kvalita doterajšej práce politikov, ich morálka a korupčné škandály. Podľa prieskumu brali do úvahy program strany nadpriemerne starší, ľavicovo orientovaní a vidiecki voliči.

Je to zaujímavé zistenie, lebo títo voliči tvoria veľkú časť elektorátu vládneho Smeru. Teda strany, ktorá ani dva mesiace pred voľbami, ktoré budú 29. februára, žiadny volebný program zverejnený nemá. Pred voľbami v roku 2016 si Smer po štyroch rokoch vládnutia bez koaličných partnerov vystačil s programovými prioritami, ktoré sa zmestili na jednu A4-ku.

Aktuálny volebný program zatiaľ volič nenájde ani na stránke Slovenskej národnej strany (SNS), Mosta-Híd či hnutia OĽaNO.

Pellegrini: Nečakajte siahodlhý dokument

Najsilnejšia strana, ktorú by podľa decembrového Focusu volilo necelých 20 percent voličov, zatiaľ nepovedala, kedy volebný program zverejní. Hovorca Smeru Ján Mažgút na otázky Denníka N nereagoval pred Vianocami ani medzi sviatkami. V strane sa však hovorí o tom, že v januári by mala prebehnúť programová konferencia.

Volebný líder Smeru a premiér Peter Pellegrini na otázku, s akým programom pôjde jeho strana do volieb, odpovedal na slávnostnom sneme 7. decembra. Predseda vlády vtedy de facto vyhlásil, že dvanásť rokov vládnuci Smer žiadny dlhý a komplexný program nepotrebuje.

„Je veľký rozdiel medzi stranou, ktorá vznikla pred pol rokom a kde sa postretávajú nejakí ľudia, ktorí sa dohodli, že prídu niečo predstaviť, a potom sa predháňajú v nejakých sto-, dvesto-, tristostranových politických programoch, ktoré ani nikto neprečíta. (…) Strana Smer je 12 rokov vo vláde, to znamená, že asi nejakým spôsobom aj vieme, kam tá krajina smeruje a čo bude potrebovať,“ vyhlásil premiér na sneme strany.

Dodal, že novinári nemusia od Smeru očakávať siahodlhý dokument. „Samozrejme, že našim voličom predstavíme základné okruhy, na ktoré sa chceme zamerať a na tie nové výzvy, ktorým budeme čeliť. Radšej budeme konať, ako by sme míňali energiu na písanie litánií.“

Pred voľbami v roku 2016 obsahovali programové priority Smeru najmä všeobecné frázy rozdelené do piatich bodov. Strana sľubovala, že zaistí „vnútornú, vonkajšiu, potravinovú a energetickú bezpečnosť štátu“, bude posilňovať právny štát alebo zvyšovať životnú úroveň.

Voliči v prieskumoch dlhodobo tvrdia, že volebné programy sú pre ich rozhodovanie dôležité. Aj v prieskume z roku 2006 polovica ľudí tvrdila, že sa rozhoduje podľa programu strán; osobnosti či doterajšia činnosť strany boli oveľa nižšie.

No štúdie z oblasti politickej vedy dokazujú, že aj keď to ľudia tvrdia, programy strán vlastne nepoznajú. V odbornom časopise American Journal of Political Science vyšla v októbri 2014 štúdia, ktorá sledovala, ako voliči v dvanástich európskych štátoch vnímajú zmenu postojov strán k európskej integrácii. Práca ukázala, že vnímanie voličov o tom, kde sa strany v postoji k integrácii nachádzajú, nezodpovedala tomu, čo mali napísané vo svojich manifestoch a volebných programoch.

SNS bude stručná, Matovič odkazuje na rok 2016

Ďalšia vládna strana, SNS Andreja Danka, mala pred voľbami v marci 2016 zverejnený program takmer tri a pol mesiaca dopredu. Schválili si ho vtedy už koncom novembra 2015 na konferencii v Tomášove, Slovenská národná strana bola vtedy štvrtý rok mimo parlamentu.

Dnes by volič SNS hľadal volebný program pre rok 2020 na webe strany márne. Podpredseda strany Jaroslav Paška povedal, že na programe pracujú a zverejnia ho v januári. „Pracujeme aj na oblastiach, v ktorých sme boli doteraz menej aktívni, lebo išlo o rezorty, ktoré vo vláde nepatrili Slovenskej národnej strane,“ vysvetlil Paška a spomenul napríklad zdravotníctvo a dopravu.

„V priebehu januára budeme mať rokovania o našom programe, zverejníme ho pred voľbami. Pôjdeme cestou stručnejšieho riešenia, lebo budeme nadväzovať na program, ktorý sme mali v roku 2016. Formou dodatkov budeme dopĺňať tie oblasti, ktoré vieme po skúsenostiach zo štyroch rokov vládnutia aktualizovať.“

Na dokument z roku 2016 odkazoval aj líder OĽaNO Igor Matovič, keď sa ho v predvolebnej debate SME na program pýtala moderátorka Zuzana Kovačič Hanzelová. „Keď si dáte stránku obycajniludia.sk, nájdete tam program z roku 2016,“ reagoval. „Ten, čo bude na voľby 2020, bude len doladenie toho programu, ktorý na stránke máme. Zverejníme ho začiatkom januára. Nemáme sa kam ponáhľať, tak ako sme sa neponáhľali s kandidátkou. To najlepšie nakoniec,“ povedal začiatkom decembra.

Istú revíziu dokumentu z roku 2016 bude musieť Matovič urobiť napríklad preto, že vo februári 2019 verejne oznámil svoje „precitnutie“ a zmenu v zahraničnopolitickej orientácii.

Týkalo sa to najmä Spojených štátov amerických. „Už dávno nie sú svetovým mierotvorcom, uzatvárajú sa do seba a celý civilizovaný svet tŕpne, ako sa pán prezident v USA vyspí a ktorú mierovú dohodu s ktorým štátom zruší,“ povedal Matovič pred desiatimi mesiacmi.

V predvolebnom programe OĽaNO z roku 2016 sa píše, že „Spojené štáty americké sú naďalej rozhodujúcim garantom bezpečnosti spojencov a zárukou medzinárodnej stability“.

Program má Kiska, Truban, Hlina aj Kollár

Začiatkom januára chce zverejniť program aj vládny Most-Híd. Hovorkyňa strany Klára Magdeme povedala, že ho písali ministri, štátni tajomníci a splnomocnenci vlády a niektoré tézy predstavujú priebežne.

Most-Híd už teraz vie, že bude žiadať posilnenie pozície splnomocnenca pre národnostné menšiny, zachovanie málotriedok, výučbu slovenského jazyka ako cudzieho jazyka v menšinových školách, novelu zákona o štátnom občianstve, rozšírenie dvojjazyčnosti aj v úradnom styku, ale aj zmenu preambuly ústavy, ktorej text vychádza z národného a nie občianskeho princípu.

Z relevantných formácií ako prvá predstavila svoj program koalícia PS/Spolu, ešte v septembri. V 250-stranovom programe s názvom Bod zlomu je napríklad lex Haščák, estónska daň pre chudobnejšie regióny, zavedenie senátu, zrušenie žúp, životné partnerstvá, sabatikal pre učiteľov, dane z bilbordov či nezdravých nápojov, ale aj dve nové ministerstvá či zrušenie súčasných.

KDH Alojza Hlinu nazvalo svoj volebný program Reštart. Kresťanskí demokrati sľubujú daňový bonus pre rodičov, ktorý by im mohol priniesť až 100 eur mesačne za každé dieťa, bonus za vernosť pre manželov či kartu výhod pre rodiny.

Program už zverejnila aj nová strana Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku, volá sa Mapa dobrých riešení. Veľkú pozornosť venuje spravodlivosti a zdravotníctvu, sľubuje novú koncepciu zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku či rovnú daň. Zaujímavá je ambícia zaviesť nový trestný čin s názvom „prikrmovanie“ verejných funkcionárov, ktorý by sa týkal prijímania malých darov.

Svoj volebný program z roku 2016 prepracovala a doplnila aj SaS Richarda Sulíka, okrem ekonomickej Agendy 2020, ktorá stále obsahuje aj odvodový bonus, nedávno predstavili aj 138 riešení pre zdravotníctvo.

Rozsiahly 120-stranový program zverejnilo aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára, ktoré sa snaží zaujať napríklad nápadom na štátny prenájom nových áut pre bežných ľudí za veľmi nízke sumy (do 75 eur mesačne), ktoré by si po troch rokoch mohli dokonca vymeniť.