Denník N

Tvoja mama

Osobné posolstvo do nasledujúceho roku.

Sedemnásteho novembra 2019 bolo tridsiate výročie česko-slovenskej Nežnej revolúcie. Pred polnocou som sa ocitol v bratislavskom rockovom klube Fuga, kde mal premiéru koncert skupiny Drť. Texty piesní spočívali v doslovných citáciách medializovaných rozhovorov s posledným šéfom komunistickej tajnej polície. Miestnosť bola plná ľudí, ktorí sa narodili po novembri 89. Rozumeli tomu, čo počuli?

Hovorí sa, že sviatky vianočné sú aj sviatkami pokorného prijímania života, odpúšťania, predsavzatí. Človek by sa asi nemal pýtať: A tí fízli čo? Požiadali o odpustenie? A tí, čo si po páde hyenistického komunistického režimu našli v nových pomeroch bez zaváhania cesty a cestičky k profitom na úkor pravidiel, dobrých mravov a na úkor blížnych – čo tí?

Medzi sviatkami som pozeral film Jara Vojteka o Andrejovi Bánovi, vojnovom korešpondentovi, kamarátovi. Je o tom, že utrpenie slušného človeka je aj utrpením ľudí v oblastiach vojnových konfliktov, ľudí na úteku i ľudí na okraji našej relatívne blahobytnej a slobodnej spoločnosti, ľudí, ktorí sa boria so vzťahmi vo svojom blízkom a najbližšom prostredí.

Možno by sme sa mali pýtať i sami seba: Nie je aj naša ľahostajnosť k trpiacim jednou z príčin, prečo nevoláme po spravodlivosti voči tamtým hajzlom? Nie je prímesou podhubia, z ktorého sa rodia „tu a teraz“ démoni minulosti?

Počas vianočných sviatkov som, v dialógu s Mirom Tóthom, napísal text, ktorý by som rád považoval za svoje osobné posolstvo do nasledujúceho roku:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie