Milimetrové čeľuste priviedli slovenského vedca k objavu vyhynutého jaštera
Z Ázie do Ameriky sa plazy dostali pred miliónmi rokov cez Beringovu úžinu.
V 90. rokoch bola rakúska paleontologička Gudrun Höcková a jej kolegovia v Mongolsku, aby tam pátrali po skamenelinách cicavcov.
Objavili aj miniatúrne fosílie s veľkosťou niekoľkých milimetrov, no väčšiu pozornosť im nevenovali. Len ich doniesli do viedenského prírodovedného múzea a zbežne zaradili.
O materiáli vedel slovenský paleontológ Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a rozhodol sa, že ho bližšie preskúma.
Vďaka tomu prišiel na objav, ktorý jedna jeho kolegyňa z Londýna označila za „bombu“ – vedec zistil, že úlomky z múzea sú prvým fosílnym dokladom čeľade Dibamidae.
Nový rod
Objavený rod je vyhynutý a na počesť Höckovej ho slovenský vedec pomenoval Hoeckosaurus mongoliensis. Dnes žijú iba dva rody dibamidov. Ide o beznohé jaštery, ktoré merajú do 20 centimetrov. Sú slepé, žijú v zemi, hlavu používajú ako baranidlo na hĺbenie dier a požierajú drobný hmyz a iné článkonožce, ktoré v nich nájdu.
Každý z rodov čeľade Dibamidae žije na inom kontinente – rod Anelytropsis v Amerike v Mexiku a rod Dibamus v juhovýchodnej Ázii.
Kde majú pôvod, ak žijú na odlišných kontinentoch?
Na túto otázku odpovedal Čerňanský v novej štúdii, ktorá vyšla minulý rok v uznávanom zoologickom časopise Zoological Journal of the Linnean Society.
Skúmal čeľuste a zuby
Paleontológ mal k dispozícii štyri spodné čeľuste a jednu hornú, ktorá však bola neúplná. Celá lebka zástupcov čeľade má okolo sedem milimetrov a
