Denník N

Na koho dáte, keď sa rozhodujete, koho voliť? Vedci hovoria, že dôležitý je názor partnera

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Čím tvrdohlavejší sú rodičia vo svojom politickom presvedčení, tým skôr sa ich deti priklonia k opačnému pólu.

O dva mesiace budeme voliť v parlamentných voľbách poznačených nebývalým rozdelením spoločnosti, kultúrnymi vojnami, známkami morálneho rozkladu zásadných inštitúcií a obavami, či ich výsledky nespôsobia, že padne ďalšie tabu a fašisti sa dostanú aj do výkonnej moci.

Po sviatkoch, ktoré mnohí využili aj na to, aby si dali pauzu od sledovania a komentovania politiky, sa začnú ľudia vracať do bežných koľají a vo veľkom sa na nich vyvalí predvolebná kampaň. A s ňou aj rozhodovanie, koho voliť a prečo.

Naše voličské preferencie ovplyvňuje viacero vnútorných aj vonkajších faktorov a určite na ne v rôznej miere vplýva aj naše bezprostredné okolie. Aký je však vplyv rodiny, v ktorej sme vyrastali? Našich rodičov, partnerov, detí? Platí aj vo volebných preferenciách, že jablko nepadá ďaleko od stromu?

Týmto témam sa venujú hlavne americké a britské štúdie, kde to výskumníci majú čiastočne zjednodušené tým, že v oboch krajinách sa celé generácie voličov rozhodujú prakticky medzi dvomi dominantnými, proti sebe stojacimi politickými stranami (republikáni – demokrati, resp. konzervatívci – labouristi), čo umožňuje ľahšie sledovať vývoj voličského správania.

V krajinách, kde strany vznikajú pred voľbami, sa zásadné programové či ideologické rozdiely medzi nimi identifikujú len ťažko, neexistuje s nimi generačná skúsenosť a je to trochu komplikovanejšie.

18-, 35- a 50-ročný volič

Predpoklad, že naše voličské správanie – tak ako mnohé záležitosti v našom živote – ovplyvňuje to, kde a ako sme vyrastali, kto boli naši rodičia a ako nám vysvetľovali svet vôkol nás, vyzerá síce logicky, ale v realite príliš nefunguje.

„Deti sú ako prázdne nádoby, do ktorých môžete nalievať svoje názory, a je možné, že v nich aj zostanú. Ale len do istého času,“ hovorí americký profesor politických vied Jeffrey Lyons, ktorý pred pár rokmi zverejnil štúdiu o voličskom správaní.

Analyzoval v nej dáta o 700 ľuďoch, ktorí prvý raz volili v roku 1965 ako 18-roční. Potom sa pozrel na to, ako volili, keď mali 35 rokov (v tých časoch už drvivá väčšina z nich bývala inde ako u rodičov a žila v nejakej forme partnerského vzťahu) a napokon aj keď už mali 50 rokov (to mali viacerí aj dospelé deti). Vyšlo mu, že vplyv rodičov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie