Nemať volebný program je pre mnohé strany výhodou

Najviac, skoro tretina opýtaných v prieskume agentúry Focus tvrdila, že sa pri výbere strán vo voľbách budú riadiť volebným programom. Najčastejšie to hovorili starší, ľavicovo orientovaní a vidiecki voliči – typický elektorát vládneho Smeru a SNS. Práve tých strán, ktoré sa spisovaním volebného programu vôbec nezaťažujú alebo je ich program iba zhlukom nekonkrétnych hesiel.

Nejde len o to, že by opýtaní vedome klamali alebo odpovedali podľa toho, čo si mysleli, že sa od nich očakáva – aj keď sa pri prieskumoch stáva, že ľudia chcú vyzerať lepšie ako v skutočnosti. Hlavný problém asi bude, že si veľa voličov neuvedomuje, že niekoľko ľúbivých sloganov na plagátoch alebo nejasných sľubov z pódia kultúrnych domov nie je volebným programom.

Politici majú pravdu, že voliči volebné programy nečítajú – možno ešte tak kratučké výbery z nich, ktoré im končia v poštových schránkach. Programy sú však napriek tomu dôležité. S tým, čo je na papieri a čo je konkrétne, môžete politikov konfrontovať po tom, ako sa dostanú k moci. A naopak, čím menej konkrétneho nám pred voľbami povedia, tým ľahšie sa im bude po voľbách a pri moci tvrdiť, že svoje sľuby plnia.

To, či sa strana obťažuje spisovaním volebného programu, tak nesúvisí v prvom rade s tým, či ide o starú alebo o novú politickú formáciu, ako tvrdí Peter Pellegrini. Podľa premiéra dvanásť rokov vládnuci Smer žiadny dlhý program nepotrebuje – veď zaň hovoria jeho vládne činy.

Súvisí to skôr s tým, nakoľko sama strana považuje svoje sľuby za reálne a chce ich skutočne splniť, nakoľko má sama jasno v tom, čo chce, a v akej miere svoju kampaň stavia na emóciách namiesto na racionálnych argumentoch. Nečudo, že čím populistickejšia strana je, tým menší dôraz na program kladie.

Výnimkou z toho nie je Smer, ale ani OĽaNO. Kandidátka matovičovcov je taká rôznorodá a pozbieraná zo všetkých politických kútov, že je takmer nemožné zostaviť podrobnejší volebný program, s ktorým by sa každý kandidát strany stotožnil.

Jedinou výnimkou sa zdá byť populistická Sme rodina, ktorej volebný program je aspoň na prvý pohľad úctyhodne rozsiahly. V skutočnosti však pripomína známu rozprávku Josefa Čapka o tom, ako psíček a mačička spolu varili tortu: každý jednoducho pridal, čo mu len napadlo, a fantázii sa žiadne medze nekládli.