Prírodovedec Attenborough o Grete: Prebudila svet

V BBC sa zhovárali so Svantem Thunbergom, otcom švédskej aktivistky Grety Thunbergovej.

Zariadili aj to, aby sa Greta, ktorá je tvárou boja proti klimatickej zmene, pred kamerami porozprávala so svetoznámym britským prírodovedcom, moderátorom a dokumentaristom prírody sirom Davidom Attenboroughom.

Dvojica si vymenila komplimenty a navzájom ocenila svoje aktivity pri ochrane životného prostredia a v boji s klimatickou zmenou. „Sme vám veľmi vďační. Dúfam, že chápete, aký veľký vplyv máte,“ povedala Greta britskému prírodovedcovi.

Prebudila svet

Attenborough si zaspomínal, že na devastáciu životného prostredia upozorňoval už pred 20 rokmi, keď natáčal na Veľkonočnom ostrove. „Stál som tam pred veľkými sochami zaniknutej civilizácie a hovoril som o tom, že ide o príklad toho, čo sa stane, keď sa nestaráte o životné prostredie,“ povedal prírodovedec a pripomenul, že jeho slová o tom, že devastácia životného prostredia si vyžiada zmenu politiky, ale aj nášho každodenného správania vrátane stravovania, vtedy nikto nebral vážne. „Povedali ste to isté, ale oveľa silnejšie,“ ocenil Attenborough prínos švédskej aktivistky a dodal, že dosiahla veci, ktoré sa „mnohým z nás, čo na téme pracujeme, za ostatných 20 rokov nepodarili“.

Podľa neho Greta „prebudila svet“, aby sa viac zaujímal o životné prostredie a klimatickú zmenu.

Cez dokumenty nadväzujú kontakt s prírodou

Thunbergová v rozhovore vysvetlila, že k téme ochrany životného prostredia a boja s klimatickou zmenou ju priviedli najmä prírodopisné dokumenty, aj tie Attenboroughove.

Po prvý raz Greta protestovala proti klimatickej zmene v auguste predminulého roku. Odvtedy sa stala tvárou hnutia a do štrajkov za budúcnosť klímy – ktoré inšpirovala – sa zapojili milióny ľudí vo viac ako stovke krajín sveta vrátane Slovenska.

O vplyve prírodopisných filmov na svoje uvažovanie Greta povedala: „Otvorili mi oči a uvedomila som si, aká je situácia. Preto som sa s tým rozhodla niečo urobiť.“

Výskum zo septembra tohto roku z Conservation Letters ukazuje, že uvedený citát nie je ojedinelým prípadom, pretože prírodopisné dokumenty merateľne zvyšujú našu citlivosť na problematiku životného prostredia. Vedci v spomínanej štúdii skúmali, ako sa vysielanie prírodopisného seriálu Planet Earth II, ktorý v televízii bežal v roku 2016, odrazilo na aktivitách ľudí na Twitteri a Wikipedii.

Autori článku zistili, že na sociálnej sieti sa najviac diskutovalo o tých živočíchoch, o ktorých sa v dokumente akurát hovorilo. „Analýzou aktivity na Wikipedii sme zistili, že na takmer polovicu druhov z Planet Earth II sa najviac klikalo bezprostredne po vysielaní relácie,“ uvádza pre The Conversation spoluautor štúdie Darío Fernández-Bellon z University College Cork.

„Niektoré druhy sa vďaka Planet Earth II zviditeľnili. Zvieratám, ako sú zlatokrty (Chrysochloridae – pozn. red.), sa pred vysielaním venovala iba malá pozornosť alebo sa im nevenovala žiadna, ale po odvysielaní sa ich stránka na Wikipedii pravidelne navštevovala,“ uvádza pre The Conversation Fernández-Bellon.

Podľa neho výskum ukazuje, že: „Prírodopisné dokumenty majú význam – aj tie, ktoré nie sú nadmieru zamerané na ochranu prírody. Zvyšujú povedomie o prírode a záujem o ňu a čoraz viac urbanizovaným spoločnostiam pomáhajú nadviazať s ňou kontakt.“

Leguán uniká hadom. Dnes už legendárne zábery z Planet Earth II. Zdroj – BBC Earth/YouTube

Depresie aj asperger

Otec Grety Svante Thunberg pre BBC povedal, že pred asi piatimi rokmi trpela jeho dcéra depresiami. „Prestala hovoriť… prestala chodiť do školy,“ dodal. Zdravotný stav Grety, ktorá prestala na istý čas aj jesť, opísal ako „nočnú moru“.

Rodina začala tráviť viac času spolu a Gretu poslali za lekármi. Keď mala 12 rokov, diagnostikovali jej Aspergerov syndróm, ktorý patrí medzi poruchy autistického spektra. Na rozdiel od „klasického autizmu“ nemajú pacienti s aspergerom poruchu intelektu ani jazykových schopností. Takí pacienti „majú problém budovať funkčné medziľudské vzťahy, hlavne pre svoje špecifické zameranie a nezáujem o kolektívnu prácu a socializáciu. Často majú problém s fyzickým kontaktom,“ povedala v minulosti pre Denník N lekárka a vedkyňa Daniela Ostatníková.

Na druhej strane sú podľa nej pacienti s aspergerom veľmi pedantní, dôslední a so zmyslom pre presnosť a detail. „Všetko, čo sa povie, berú doslova a taká je aj ich odpoveď – priama a bez ‚servítky pred ústami‘. Často preto pôsobia ako nevychovaní a neslušní. Sú priami, neklamú, nepodvádzajú, nevedia rozoznať klamstvo a zavádzanie u iných ľudí,“ dodala Ostatníková, ktorá je prednostkou Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK a zakladateľkou Akademického centra výskumu autizmu.

Obáva sa nenávisti, dcéra je však šťastná

Greta rodičov v minulosti obvinila, že sú pokrytci a tému klimatickej zmeny neberú dostatočne vážne. „Po rokoch nám došli argumenty,“ zaspomínal otec Svante pre The Guardian. Thunbergovci preto začali žiť ekologickejšie – nelietajú, používajú bicykel, elektromobilom jazdia iba zriedkavo, na dome majú solárne panely a pestujú si vlastnú zeleninu. Rodičia sa stali vegánmi.

Podľa otca Svanteho Grete aktivizmus prospel a dnes je „veľmi šťastná“. „Myslíte si, že nie je obyčajná, lebo je iná, je slávna a tak ďalej. Ale pre mňa je to obyčajné dieťa – môže robiť všetky veci ako ostatní ľudia,“ povedal Gretin otec pre BBC. „Tancuje, veľa sa smeje a veľa sa zabávame – je na tom veľmi dobre.“

Jej otcovi však robia starosti „fake news, všetky tie veci, čo si o nej ľudia vymýšľajú a nenávisť, ktorú to vytvára“. Podľa neho však dcéra znáša kritiku „veľmi dobre“. „Úprimne, netuším, ako to robí, lebo sa väčšinu času usmieva. Smeje sa na tom.“

Teraz je Greta v domovskom Štokholme, ostatné mesiace však strávila na klimatickom samite v New Yorku, cestovaním po Amerike a na nedávnom klimatickom samite v Madride. Ten sa podľa mnohých skončil neúspechom, keďže krajiny na ňom neprijali žiadne tvrdšie záväzky v boji proti klimatickej zmene. „Stretnutie v Španielsku bolo sklamaním, ďalšia klimatická konferencia COP (budúci rok v Glasgowe – pozn. red.) bude kritická,“ povedal v rozhovore s Gretou Attenborough.

Podľa neho je problémom, že politikov príliš nezaujíma, čo bude so životným prostredím o 20 rokov, keďže sa zameriavajú najmä na „zajtrajšok a dni po ňom“. Pred piatimi rokmi Denník N písal o tom, že ľudská myseľ nie je (evolučne) príliš dobre vybavená na zaobchádzanie s klimatickou zmenou a jedným z problémov je práve to, že problém sa javí ako príliš vzdialený. Po milióny rokov žili naši predkovia v miniatúrnej sociálnej skupine a naša schopnosť ovplyvňovať veci bola limitovaná na „tu a teraz“. Psychológovia uvažujú, že naša myseľ je stále uväznená v takých schémach, preto klimatickej zmene – ktorá má globálny rozmer a týka sa viac či menej vzdialenej budúcnosti – nevieme prikladať taký význam.

Dostupné z: https://doi.org/10.1111/conl.12678