Denník N

Putinovými rúrami tečie plyn a moc

Ruský prezident Vladimir Putin počas výročného prejavu o stave krajiny v Moskve 1. marca 2018. Foto – TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin počas výročného prejavu o stave krajiny v Moskve 1. marca 2018. Foto – TASR/AP

Putin vie, že práve obdobie napätého vzťahu medzi Európou a Spojenými štátmi je ideálne na posilnenie ruskej pozície voči Ukrajine.

Autorka je rusko-americká politologička

Minulý rok sa vo svetovej tlačí začali kopiť predpovede o tom, ako ruského prezidenta Vladimira Putina čakajú vážne ťažkosti, alebo dokonca o tom, že sa nakoniec vzdá svojho úradu. Jedným z takýchto príkladov je čerstvý článok v časopise The Economist s názvom Hrozný týždeň Vladimíra Putina. Ale zdá sa, že pravdepodobnejšie bude to, čo o ruskom prezidentovi tvrdí jeho životopisec a korešpondent denníka New York Times Steven Lee Myers. Ako mi opakovane povedal: „Putin vždy vyhráva.“

Možnože príslovka vždy nie je úplne pravdivá. Očakáva sa, že tohto roku ruská ekonomika porastie len o jedno percento a to pre slabú diverzifikáciu exportu, veľký únik kapitálu a nízke priame zahraničné investície, ktoré súvisia so západnými sankciami zavedenými po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo Krym. Výsledkom je, že Putinova popularita už nedosahuje ohromných osemdesiattri percent z júla 2014, keď ju hore vystrelila práve anexia.

Trump dole, Putin hore

Ale 61 percent Rusov Putinovu činnosť naďalej oceňuje. O takejto náklonnosti verejnosti môže väčšina demokratických lídrov len snívať. Veď napríklad amerického prezidenta Donalda Trumpa oceňuje len necelých 43 percent Američanov. Ten istý nekoherentný a bojový americký prístup k Európe, Číne, Turecku či iným krajinám prispieva k Trumpovej nepopularite, no Putinovi popularitu dvíha, pretože mu poskytol sériu taktických víťazstiev.

Napríklad neexistencia efektívnej americkej prítomnosti v Sýrii zatlačila Turecko do ruského náručia. Spojené štáty stiahli už v októbri 2015 z juhovýchodného Turecka svoje strely Patriot, ktoré tam boli rozmiestnené po tom, čo Spojené štáty apelovali na svojich spojencov v Severoatlantickej aliancii, aby sa chránili pred strelami zo Sýrie. V roku 2017 USA ponúkli Turecku, že mu strely Patriot predajú, ale bez podpornej technológie.

A tak Turecko namiesto toho uzatvorilo zbrojný obchod za mnoho miliárd dolárov s Ruskom, a to aj napriek hnevu partnerov v NATO. (Bez ohľadu na Putinovu popularitu by mal americký prezident Donald Trump, ktorý sám seba považuje za majstrovského vyjednávača, svojmu ruskému náprotivku závidieť jeho vyjednávacie schopnosti.) Ako pomstu za turecké rozhodnutie nakúpiť ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Američania pohrozili, že zavedú sankcie a Turecku neumožnia, aby získalo bojové lietadlá F-35 tak, že krajine zabránia zúčastniť sa programu ich budovania.

V čo Putin dúfa

Lenže Turecko vie, že je to Rusko, nie Spojené štáty, kto má vplyv na vývoj sýrskeho konfliktu a bude hrať hlavnú úlohu v prípade lukratívnej rekonštrukcie po skončení občianskej vojny, čo z neho bude robiť ešte žiadanejšieho partnera.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie