Denník N

Vyznamenaný kameraman Igor Luther najprv filmom podpálil kuchyňu, v Nemecku potom nakrútil Plechový bubienok

Medzi tohtoročnými ocenenými prezidentkou Čaputovou je kameraman Igor Luther.

„Kamera bola moja láska. Žil som s ňou, prežil som pri filme najlepšie chvíle. Vždy som býval nervózny, keď som medzi snímkami čakal na prácu,“ spomína vo svojom medailóne v televíznom seriáli Zlaté šesťdesiate o československej novej vlne kameraman Igor Luther.

Bez jeho oka a kamery by vrcholné diela najlepšej dekády nášho – a nielen nášho filmu – vyzerali inak. Asi žiaden Slovák nezanechal výraznejšiu stopu vo svetovej kinematografii. Dostal sa medzi špičku, nakrútil vyše sto snímok. Pracoval s Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom, ale aj Volkerom Schlöndorffom, Andrzejom Wajdom či Michaelom Hanekem.

Okupácia v auguste 1968 ho zastihla v zahraničí a francúzsky producent ho presviedčal, nech požiada o azyl. Vtedy to odmietol, sadol na vlak a vrátil sa späť. Na jeseň toho roku začali s Jurajom Jakubiskom nakrúcať film Vtáčkovia, siroty a blázni. Už vtedy mu bolo jasné, že to bude jeho rozlúčka.

„Cítil som, že nebudem môcť zostať v Bratislave. Bola to posledná radosť z toho, že som doma, a zároveň výkrik z toho, že nežijeme a môžeme žiť tak, ako sme chceli žiť. Dali sme do toho všetko, čo sme mali najradšej,“ spomína na túto slávnu snímku s Magdou Vášáryovou. Film skončil v trezore a on na ďalší rok emigroval.

Experiment v kuchyni

Narodil sa v dedine Jakub, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, v roku 1945. Experimentovať s filmom a fotografiou začal ako chlapec, už vtedy to bolo výbušné. Pri jednom z pokusov, ktoré robili v kuchyni

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské vyznamenania

Kultúra

Teraz najčítanejšie