Zomrel Igor Luther, najslávnejší slovenský kameraman vo svete
Bez jeho oka a kamery by vrcholné diela najlepšej dekády nášho – a nielen nášho filmu – vyzerali inak. Vo veku 77 rokov zomrel spolupracovník Juraja Jakubiska, Andrzeja Wajdu či Volkera Schlöndorffa.
Text vznikol pri príležitosti profilu filmára v januári tohto roka, keď Igor Luther preberal štátne vyznamenanie od prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
„Kamera bola moja láska. Žil som s ňou, prežil som pri filme najlepšie chvíle. Vždy som býval nervózny, keď som medzi snímkami čakal na prácu,“ spomína vo svojom medailóne v televíznom seriáli Zlaté šesťdesiate o československej novej vlne kameraman Igor Luther.
Bez jeho oka a kamery by vrcholné diela najlepšej dekády nášho – a nielen nášho filmu – vyzerali inak. Asi žiaden Slovák nezanechal výraznejšiu stopu vo svetovej kinematografii. Dostal sa medzi špičku, nakrútil vyše sto snímok. Pracoval s Jurajom Jakubiskom a Elom Havettom, ale aj Volkerom Schlöndorffom, Andrzejom Wajdom či Michaelom Hanekem.
Okupácia v auguste 1968 ho zastihla v zahraničí a francúzsky producent ho presviedčal, nech požiada o azyl. Vtedy to odmietol, sadol na vlak a vrátil sa späť. Na jeseň toho roku začali s Jurajom Jakubiskom nakrúcať film Vtáčkovia, siroty a blázni. Už vtedy mu bolo jasné, že to bude jeho rozlúčka.
„Cítil som, že nebudem môcť zostať v Bratislave. Bola to posledná radosť z toho, že som doma, a zároveň výkrik z toho, že nežijeme a môžeme žiť tak, ako sme chceli žiť. Dali sme do toho všetko, čo sme mali najradšej,“ spomína na túto slávnu snímku s Magdou Vášáryovou. Film skončil v trezore a on na ďalší rok emigroval.
Experiment v kuchyni
Narodil sa v dedine Jakub, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice, v roku 1942. Experimentovať s filmom a fotografiou začal ako chlapec, už vtedy to bolo výbušné. Pri jednom z pokusov, ktoré robili v kuchyni