Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život
Prezidentka udelila Ondrejovi Demáčkovi štátne vyznamenanie za to, že „nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva“.
Prvé počítače, s ktorými pracoval, opisuje slovami „veľká skriňa“ alebo „slušne veľký stôl“. Ondrej Demáček učil informatiku na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave už od roku 1973. V rozhovore vysvetľuje, ako vyzerali hodiny informatiky bez počítačov, keď si na tabuľu so žiakmi rozkresľoval algoritmy.
Občas sa mu podarilo pre žiakov vybaviť prax pri počítačoch: „Počítače boli vtedy veľké, pred nimi bola recepcia, kde odovzdali svoju úlohu, ktorá išla do počítača. V pondelok sme to poslali a v utorok alebo v stredu sme mali výsledok. To bola úžasne rýchla odozva,“ hovorí v rozhovore.
Prezidentka Demáčkovi udelila štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva. Stredoškolský učiteľ svojich študentov nadchol pre informatiku tak, že dnes niekoľkí pracujú v Googli, v Esete či vo Facebooku. Jeho žiakom bol aj Juraj Hromkovič, ktorý je dnes profesorom v Zürichu na prestížnej univerzite ETH a v roku 2017 dostal štátne vyznamenanie.
Zaslúžil sa o založenie Korešpondenčného seminára z programovania, v ktorom študenti spolu riešili rôzne úlohy. Mnohých práve tento seminár priviedol k programovaniu.
Kedy ste prvýkrát videli počítač?
To viem presne. Bolo to v roku 1963, keď som mal dovolenku z povinnej vojenskej služby. Bol som v Košiciach u známych, práve keď sťahovali počítač z jedného podniku v meste do Východoslovenských železiarní.
Ako vyzeral?
Bol dosť ťažký a veľký asi ako slušne veľký stôl. Jeho súčasťou boli aj elektrické typewrity, teda špeciálne písacie stroje na dierkovanú pásku.
Skúmali ste vtedy ten počítač?
To sa vtedy nedalo, bol celý rozložený. Ale neskôr som od švagra dostal anglickú knižku, kde som si čítal o princípoch pamätí technológií. Populárne knihy o počítačoch boli aj v ruštine, práve tieto knihy ma veľmi zaujali.
Študovali ste matematiku a deskriptívnu geometriu. K informatike ste sa teda dostali cez samoštúdium?
Áno, na fakulte sme sa vtedy tieto veci vôbec neučili a mňa na tom zaujímali najmä algoritmy. Práve na vojne som sa začal učiť po anglicky. V škole som mal nemčinu a ruštinu, ale po nemecky som nevedel ani ceknúť, a po anglicky už vôbec. Aj napriek tomu som tej knihe v angličtine rozumel, keďže bola o logike, dokázal som si veľa vecí domyslieť. Mal som aj rusko-anglický matematický slovník, kde sa však vyskytovali aj bežné slová a učil som sa.
Naozaj ste sa začali angličtinu aj informatiku učiť na vojne?
Áno, skrýval som knihy pod bundou. K informatike
