Denník N

Vyznamenaná sociologička Zora Bútorová: Bez rodovej rovnosti je každá demokracia neúplná

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jednej z najznámejších slovenských sociologičiek prezidentka udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenska.

Zora Bútorová bola jednou z prvých vedkýň, ktorá po revolúcii 1989 začala skúmať tému rodovej rovnosti. Dodnes si pamätá, ako ju sklamalo, keď niektorí lídri novembrovej revolúcie nad témou rovnosti žien a mužov prevracali očami.

„Zaskočilo ma, keď som jednému z nich podávala našu čerstvú publikáciu, no on ju ani neotvoril, iba sa ma s dešpektom spýtal: aj ty si feministka?“ spomína Bútorová, ktorá je jednou z najznámejších slovenských sociologičiek.

Vo štvrtok jej prezidentka Zuzana Čaputová udelila vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenska.

Očakávali ste, že budete vyznamenaná? Hovorili ste si, že už by to tento rok konečne mohlo prísť?

Vonkoncom som to nečakala, zaskočilo ma to. Prijímam toto ocenenie s veľkou pokorou a s pocitom záväzku. Myslím na svoje kolegyne a kolegov, bez ktorých by som nebola tam, kde som dnes, a tým, čím som dnes.

Je pre vás dôležité, kto vám vyznamenanie dáva?

Samozrejme, vždy záleží na hodnotovom súzvuku. Uvediem tri príklady. Milan Kňažko pred rokom 1989 vrátil štátne vyznamenanie. V Českej republike viaceré osobnosti odmietli prijať ocenenie od prezidenta Miloša Zemana. Napokon, rozporuplné pocity mali aj niektorí laureáti či čerstvo vymenovaní profesori a profesorky, keď preberali titul od prezidenta Ivana Gašparoviča. Ani v jednom prípade nešlo o ľudí, ktorým nezáleží na práci, čo robia, a na spoločnosti, v ktorej žijú. Je problémom, keď človek či inštitúcia, ktorá im vyznamenanie udeľuje, nestelesňuje hodnoty, ktoré považujú za dôležité.

Takže ak by sa stal prezidentom Štefan Harabin, asi by ste sa tak netešili.

Vtedy by mi určite žiadne vyznamenanie nehrozilo.

Martin Milan Šimečka vo svojej analýze zhodnotil rok 2019 ako boj silných sebavedomých žien s agresívnymi samoľúbymi mužmi, ktorí odmietajú odísť z politiky a verejného života. Súhlasíte s ním?

Ako metafora sa mi to, samozrejme, páči. Sebavedomých a silných žien s demokratickým a humanistickým profilom je v našej politike ešte stále nepomerne menej ako mužov, takže je pochopiteľné, že aj agresivita sa častejšie vyskytuje medzi mužmi. Na opis príbehu silných a sebavedomých žien v verejnom živote – a máme také aj na Slovensku – sa táto metafora hodí. Sociologický pohľad ma však nabáda k opatrnosti pri zovšeobecňovaní. Domnievam sa, že by nebolo správne pripisovať celej skupine žien isté špecifické vlastnosti a mužom zase vlastnosti iné. Faktom však je, že pre mňa ostane rok 2019 rokom, ktorý dal našej spoločnosti nádej v podobe Zuzany Čaputovej, ale aj rokom, v ktorom pohla naším ekologickým vedomím Greta Thunberg.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Americký exprezident Barack Obama povedal, že ženy sú lepšími líderkami než muži. Je to tak?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prezidentské vyznamenania

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie