Americkí letci mierili presne, v bratislavskom prístave môžu byť staré bomby

Bratislavský prístav môže byť stále plný nevybuchnutých bômb po náletoch Američanov cez druhú svetovú vojnu. Dve letecké bomby tam náhodne vybagrovali asi pred tridsiatmi rokmi. Štátne Verejné prístavy preto predpokladajú, že by v prístave mohli byť aj ďalšie.

“Vieme, kde by sa mohla munícia nachádzať. Máme presne zmapované bombardovanie Bratislavy. Je zachytené na fotografiách, že do bazénov v prístave niečo spadlo a nevieme, či to vybuchlo,” hovorí riaditeľ Verejných prístavov Jozef Moravčík.

Pred bagrovaním musia bomby preč

Kde presne a koľko munície to je, ukáže až plánovaný pyrotechnický prieskum. Doteraz sa nevybuchnutými bombami nikto nezaoberal, no zanesené dno v prístave si vyžaduje prebagrovanie. A predtým ako sa lyžica zakúsne do dna, bude potrebné vyčistiť prístav od náloží, ktoré pred viac než sedemdesiatimi rokmi zhadzovali Američania na  nepriateľský prístav Hitlerových spojencov.

Bagruje sa už teraz, ale len na miestach, kde to podľa Moravčíka nie je nebezpečné. Tvrdí, že aj keby munícia bola na dne bazénov pod nánosmi, nepredstavuje okamžité nebezpečenstvo.

Moravčík hovorí, že políciu zatiaľ nekontaktovali. “Pred prácami, ktoré by súviseli s odhaľovaním nevybuchnutej munície, musí byť spracovaný a odsúhlasený projekt, ku ktorému bude nutné vyjadrenie polície. Ak sa tam vyskytnú nebezpečné predmety, polícia musí zabezpečiť, aby k ničomu nedošlo.”

Polícia tvrdí, že o nevybuchnutej munícii nemajú  informácie a ak by ich mali, tak by postupovali štandardne a muníciu zaistili.

Američania mierili presne

V roku 1944 popadali na Bratislavu počas amerických náletov na rafinériu Apollo a prístav stovky bômb. Bombardéry štartovali 16. júna z Talianska a mierili mimoriadne presne.

„Takmer perfektné. Zberné budovy, krakovacia továreň, priľahlý prístav a železničná stanica po nálete v plameňoch a dym pozorovateľný na vzdialenosť sto kilometrov,“ píše sa v správe 376. bombardovacej skupiny. Za tento nálet dostala pochvalu priamo od prezidenta Roosevelta, opisuje kniha Konečná zastávka: Slovensko!

Odhaduje sa, že počas náletu zomrelo 120 ľudí, väčšinou z rafinérie. Počas roku 1944 spojenci viedli systematickú leteckú kampaň proti rafinériám na územiach kontrolovaných Nemeckom. Cieľom bolo pripraviť nemeckú armádu o pohonné hmoty a tým ju znehybniť.

Do značnej miery sa to aj postupne darilo. S tým, ako nálety ničili a poškodzovali čoraz viac prevádzok na spracovanie ropy, rástol význam tej bratislavskej. V lete 1944 podľa americkej rozviedky produkovala 1,3 percenta palív pre Hitlera. Bolo len otázkou času, kedy príde na rad.

Napriek veľkým škodám z júna rafinéria postupne obnovovala výrobu. V septembri už obnovila časť pôvodnej výroby.

Ranu z milosti dostala 20. septembra. Poslali na ňu už iba 56 bombardérov. Stačilo to. Suché hlásenie objasňuje prečo: „376. skupina položila prekrásne koncentrovaný koberec bômb presne na rafinériu v Bratislave s veľmi čitateľným výsledkom,” odkazuje na útok Konečná zastávka: Slovensko!

Odstránenie bomby môže byť väčšie riziko

Možná hrozba starej vojenskej munície skomplikovala aj stavbu Starého mosta. Prieskum síce odhalil podozrivé predmety, no doteraz nie je jasný dôkaz, že išlo o bomby. Predmety zostali na pôvodnom mieste, upravil sa len postup prác.

“Niekedy je lepšie nechať tú vec rozumne spať, ako ju nerozumne budiť. Predpokladali sme, že jeden z nich bola asi lodná mína v zaistenej polohe,” vraví Milan Lastovka z firmy Wellington Tribute Association, ktorá robila prieskum.

Aj narábanie s novou muníciou podľa neho môže spôsobiť katastrofu, stará môže byť nepredvídateľná. “Môže sa stať, že po sto rokoch chemicky zostarne a prestane byť hrozbou aj keď sa s ňou nič nespraví, ale môže sa pri vyťahovaní stať aj katastrofa a pre prevenciu zomrie desať ľudí.”

Lastovka hovorí, že základ je dostať starú muníciu čo najďalej od ľudí, kde sa zneškodní kontrolovaným odpálením bez roztrhania plášťa na šrapnely. Vlani musela polícia zasahovať v 884 a v roku 2013 v 720 prípadoch, keď sa náhodou našla nevybuchnutá vojenská munícia z prvej a druhej svetovej vojny.

“Niekedy sa musí odpaľovať na mieste, potom sú veľké evakuácie.” Vo Viedni sa turistom náhodou podarilo odfotiť náhodný výbuch starej bomby v Dunaji, vo Viedni zase našli 250-librovú bombu po odtiahnutí 40 rokov odstavenej lodi. Lastovka hovorí, že vojnová munícia sa môže nájsť aj inde, často sa podľa neho stávalo, že pri problémoch s lietadlom sa ich piloti núdzovo zbavili a zhadzovali ich.

Bomby by mali byť z bratislavského prístavu odstránené v rámci projektu modernizácie prístavu, v ktorej sa budú prehlbovať dná bazénov, rekonštruovať inžinierske siete, severný a južný bazén či opravovať brehové opevnenie. Projekt chcú Verejné prístavy financovať z eurofondov, do konca budúceho roku ho budú ešte pripravovať a schvaľovať, od roku 2017 by mohli začať s prácami.