Denník N

Život po živote Leonarda Cohena

Leonard Cohen's posthumous new album, Thanks for the Dance, comes out Nov. 22.
Leonard Cohen’s posthumous new album, Thanks for the Dance, comes out Nov. 22.

Album Thanks For The Dance je po viacerých stránkach výnimočný.

Hoci sa zdalo, že v prípade štrnástej štúdiovej nahrávky pesničkárskeho génia Leonarda Cohena (1934 – 2016) You Want It Darker, ktorá vyšla sotva tri týždne pred jeho odchodom z tohto sveta, ide o posledný hudobno-textársky počin majstra, opak sa stal pravdou.

Nenechávať veci nedokončené

V rozsiahlom interview pre týždenník The New Yorker na jeseň 2016 Cohen hovoril o rôznych pôžitkoch a návykoch, pri citovaní viacerých nedokončených textov a básní sám pripúšťal, že „možno priletí ešte jeden vietor“, a nabádal „počúvaj kolibríka, ktorého krídla nemôžeš vidieť“. Rovnako tak počas tlačovky pri príležitosti vydania spomínaného albumu naznačil existenciu demo nahrávok, ktoré vznikali „akosi bokom“ vo vnútri samoty aj v spolupráci so synom Adamom.

V rozhovore priznal aj o to, že príznačnou črtou jeho povahy je „nenechávať veci nedokončené“, a preto každý deň skoro ráno vstáva, aby začal včas písať. „Nepripútal som sa k žiadnej duchovnej stratégii. To by som si naozaj netrúfal. Beriem si z každej to podstatné aj užitočné. Som pripravený odísť, len dúfam, že to nebude nepríjemné. Ešte mám však nejakú prácu, niečo na dokončenie mi zostalo. To je asi všetko,“ podotkol v závere interview.

O dva roky neskôr vyšla zbierka písomností The Flame (Plameň), ktorú stihol dokončiť krátko pred svojou nešťastnou náhlou smrťou. Kolekcia obsahuje špecifický výber jeho osobných poznámok z ostatného desaťročia, posledné básne, kompletné texty ostatných troch albumov a tých, ktoré napísal pre nahrávku Blue Alert pesničkárky a svojej dlhoročnej partnerky aj vokalistky Anjani Thomasovej. Tá použila tri jeho doposiaľ neznáme texty aj pre svoje ďalšie CD I Came To Love.

Ako bonus nájde čitateľ doposiaľ neuverejnenú autorovu prózu a vlastné doplňujúce ilustrácie aj báseň pre knihu Kari Hesthamarovej: So Long, Marianne o Cohenovej večnej múze Marianne Ihlenovej, ktorá zomrela len tri mesiace pred Cohenom. „V posledných mesiacoch svojho života mal Leonard jediný cieľ: dokončiť túto knihu,“ povedal Cohenov agent a správca umelcovej pozostalosti Robert Kory, podľa ktorého sa Cohen v knižke zamýšľa nad tým, „ako plameň a naša kultúra skoro vyhasli“. „Napriek tomu, že jeho zdravie sa postupne zhoršovalo, Leonard zomrel nečakane. Tí z nás, ktorí mali česť s ním byť v tejto jeho finálnej etape, videli, že až do konca v ňom žiaril jasný plameň vedomia,“ dodal Kory. Knižka vyjde v českom preklade Miroslava Jindru na jar roku 2020.

Medzi posvätným a svetským

Čo však už Cohen nestihol, bolo uzavretie novej kolekcie piesní, ktorá začala vznikať počas nahrávania jeho ostatného albumu, a pomaly pokračovala po celý čas až do pretrhnutia nite života. Sedem mesiacov po tom jeho syn Adam precitol zo smútku a začal realizovať nový život „naznačených“ skladieb. Nebola to jednoduchá úloha, aby pátos a pieta neprevýšili pôvodný zámer – plnokrvne zachovať nostalgický pokoj balád „s hĺbkou Mariánskej priekopy“ a charizmu muža, ktorý sa odjakživa pohyboval na pol cesty medzi posvätným a svetským. Podarilo sa. Po vypočutí vzniknutého albumu Thanks For The Dance sme totiž svedkami niečoho naozaj výnimočného.

Napriek tomu, že práca na piesňových materiáloch z pozostalosti nebola jednoduchá, Adam Cohen si poradil s vrodenou noblesou. Po producentskej a hudobnej stránke mu pomáhal spolupútnik z jeho tria multiinštrumentalista Michael Chávez (klávesy, bicie, basgitara, gitara, spev) a k spolupráci prizval aj otcových bývalých spolupracovníkov – virtuóza na všetky typy akustických gitár, bandurrie a lutny Javiéra Masa, klávesistu a skladateľa Patricka Leonarda, speváčky Jennifer Warnes a Sharon Robinson a zbor Shaar Hashomayim Synagogue Choir.

Počas tvorby sa postupne pridali ďalší ako napríklad Beck (gitara, drumbľa), Damien Rice (vokály) alebo Robert Lanois (gitara, klávesy, vokály). „Keď sme domýšľali hudbu aj aranžmány pre otcove slová, používali sme jeho vlastné charakteristické hudobné postupy. Tak bol a je stále s nami,“ poznamenal k albumu Adam Cohen. „Najviac ma na ňom ohromujú reakcie tých, ktorí si ho už vypočuli. Jeden za druhým hovoria, že Leonard stále žije,“ dodal.

Napriek zvučným menám nejde o žiaden „namakaný all stars band“, ale o súzvuk pokory, úcty a umenia. Sofistikovane dizajnované piesne sú zvukovými miniatúrami pripomínajúcimi japonské tušové kresby. Koláže obrazov Cohenových básní sa kĺžu ako Monetove lekná na vodnej hladine ľahkonohým valčíkom spomienok (s)pokojne odchádzajúceho chlapa, ktorý sa lúči tak, ako žil. Dokázal spájať svoje výnimočné literárne nadanie so schopnosťou premietnuť metaforický text do silnej, hoci na prvé počutie jednoduchej folkovej melódie.

Láska. ale aj porazenecký úsmev

Nezaprie sa: témy jeho textov, ako vždy, prinášajú tak trocha osobnú „vivisekciu“, sexuálne túžby a spomienky na ich napĺňanie bez ohľadu na vek, náboženské kolízie a nadhľad seniora. Už úvodná Happens To The Heart prináša intarzie jeho života: „Vždy som pracoval tvrdo/ale nehovoril som tomu umenie/ Bol to len taký zvyk/ako keď koňa postavíte pred povoz“ a on „široko rozkročený s roztiahnutými rukami“ priznáva svoje oscilácie medzi Kristom a Marxom. Pretrváva prelínanie mystiky Božej lásky a nemilosrdnej organizácie sveta v rabínskych hádankách, keď prirovnáva dušu človeka k akváriovej rybičke a rozum je v tomto podobenstve dravým žralokom.

Tri zásadné milostné piesne šarmantne venuje svojim „kľúčovým“ ženám – matke svojich detí (Adam a Lorca) Suzanne rozpráva spomienky v prekrásnej piesni Moving On, vynára sa mu chuť soli na ramenách Marianne Ihlenovej po kúpaní v mori mýtického ostrova Hyd­ra vo veršoch It´s Torn a nezabudne ani na Anjani Thomas titulnou piesňou Thanks For The Dance. Háda sa s Hospodinom, keď si v skladbe Night of Santiago spomína na noc so ženou, ktorá potom o nej klamala svojmu manželovi a deťom: „Narodil si sa, aby si súdil svet/odpusť mi, ale ja nie.“

V kratučkej impresii The Goal s nadhľadom a smutne opisuje svoj aktuálny stav: „Nedokážem sám odísť z domu ani zdvihnúť telefón/sedím na balkóne, hľadím na ulicu/a sused mi opätuje porazenecký úsmev.“ Podobne nemilosrdne konštatuje v The Hills: „Žijem na tabletkách/za čo Bohu ďakujem.“ V skladbe Puppets sa nevyhne ani téme holokaustu, kde postavičky z bábkového divadla, ktorých drôtiky znamenajú metaforu predurčenia ľudí, ich vzťahov a osudov, poznamenáva: „Nemecké bábky upálili Židov/židovské bábky nemali na výber.“

Celú nahrávku drží pohromade ľudsky aj producentsky Cohenov syn Adam, pričom jeho otec sa vrúcne a s pokorou dotýka absolútna. Plnočierny obal so zlatým písmom, s textami a jeho kresbami celý dojem len posilňuje. Evokuje mramorový pomník s epitafom večnej piesne života nezabudnuteľných skladieb.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie