Denník N

Český odborník na Rím: Keltov na Bratislavskom hrade ste si búrať nemali

Keltské knieža BIatec na minci objavenej v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Keltské knieža BIatec na minci objavenej v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Fotografie zo staveniska Bratislavského hradu dokazujú, že tam urobili dieru do dvetisíc rokov starého múru.

Je jedným z troch zahraničných odborníkov, ktorí podľa vedenia Národnej rady odobrili postup pri budovaní podzemných garáží na Bratislavskom hrade. Český archeológ a odborník na Rimanov Balász Komoróczy je však zaskočený tým, čo sa na Hrade deje.

Len pred dvomi týždňami sa totiž ukázalo, že stavbári odstránili časť jedného z keltsko-rímskych múrov, aby pod jeho torzom mohol viesť vjazd do podzemných garáží.

Komoróczy videl dieru v múre na fotografiách. „Takto sa mi to riešenie už veľmi nepáči. Keď som to posudzoval na mieste, vôbec z toho explicitne nevyplývalo, že tunel bude vedený takouto formou. Naopak, skôr z toho vyplynulo, že by tunel mal byť razený, to znamená v dostatočnej hĺbke tak, aby sa nad ním uchovalo podložie múru vrátane zapusteného muriva. Toto riešenie by som z hľadiska pamiatkového a archeologického nepreferoval,“ hovorí český expert.

Je to bežné, že vjazdu do garáží ustúpi časť dvetisíc rokov starého múru? „Pokojne môžem povedať, že to nie je úplne bežné,“ vraví Komoróczy. „Dochádza k výraznému konfliktu výrazných stavebných pamiatok a novej, investičnej výstavby.“

kolaz
Múrik v januári a v júni. Foto – Ján Madarás a N – Vladimír Šimíček

O Bratislavskom hrade rozhoduje vedenie Národnej rady teraz na čele s Petrom Pellegrinim, predtým Pavlom Paškom (obaja Smer). Stavebnú zákazku za zhruba sto miliónov eur tam má Váhostav.

Smer aj pamiatkari: Nič sme nezničili

Vedenie Národnej rady a aj Krajský pamiatkový úrad v posledných mesiacov svoj postup na Bratislavskom hrade obhajujú aj názorom troch expertov, ktorí boli v Bratislave v marci. Išlo o Heinricha Zabehlickeho z Rakúska, Bojana Djurića zo Slovinska a Balázsa Komoróczyho z Česka.

Národná rada pred pár týždňami argumentovala, že „nebolo zistené, že by pamiatky, respektíve ich časti boli zničené. Tieto podozrenia boli aj predmetom rokovaní odborníkov, ktorí konštatovali, že nálezy zničené neboli. Odborníci, významní zahraniční archeológovia, ako aj poprední slovenskí odborníci toto konštatovali (odborné grémium konané dňa 17. 3. 2015), a aj písomne potvrdili“.

Názormi zahraničných expertov argumentoval aj šéf pamiatkarov Peter Jurkovič v marci. Začiatkom júna potom presviedčal Denník N, že „k poškodeniu nálezu nedošlo, múr je sanovaný v špeciálnej konštrukcii na pôvodnom mieste a v pôvodnej polohe. Dá sa to preveriť priamo na mieste, konštrukcia je viditeľná a zreteľná i laikovi, netreba žiadne vysvetľovanie“.

Dôkazom sú fotografie

Zničenú časť múru dokumentujú fotografie z januára tohto roka, na ktorých vidno, že múr výrazne zasahoval aj pod zem. Táto časť múru už neexistuje, vraví geológ Ján Madarás, ktorý má dôkazy zo staveniska.

„Až ma zamrazilo,“ hovorí geológ o tom, ako dopadol múr.

Pôvodné fotografie pochádzajú z 22. januára tohto roka, keď bol Madarás na stavenisku odobrať posledné vzorky hornín. „Netušil som, že neskôr sa už na stavbu nedostaneme, a hlavne pozrieť sa, či je s múrmi všetko v poriadku,“ hovorí.

Tu sú fotografie a komentár geológa Jána Madarása:

Kompletný nálezový stav po stranách múru. Všimnite si jeho celú dĺžku po miernom prerušení v strede a že ďalšie nálezy sú zhruba vo výške dlhého múru.

madaras_JM1_12.6.2014

Časť múru, ktorá je najlepšie zachovaná (teraz v klietke). Je to len časť, ako je zjavné z celkového obrázka.madaras_JM2_3.7.2014

Stav po zasypaní ďalších múrov (vyčnieva biela geotextília). Tadiaľ vybudovali prístupovú rampu do jamy s hĺbením vchodu do garáží.

madaras_JM3_23.9.2014

Múr v klietke pri začiatku podrúbania.

madaras_JM4_22.1.2015

Prístupová rampa tesne popri dlhom múre v klietke, ale ponad zasypané časti (pod geotextíliou). Ale teraz: na prvom obrázku vidíte ďalšie bočné časti múrov zhruba vo výške hlavného múru, tu je už rampa zreteľne nižšie. Kde je zvyšok?

madaras_JM5_22.1.2015

A ako teraz vyzerá podkopaný múr v klietke na snímke Denníka N.

I56A7249
Foto N – Vladimír Šimíček

Aktivisti: Vedenie parlamentu si robí, čo chce

Najnovšie zistenia rozhnevali aktivistov zo združenia SOS Bratislavský hrad, ktoré spolupracuje s archeológmi z Hradu, reštaurátormi a aj architektmi. „Kancelária Národnej rady si na Bratislavskom hrade robí, čo chce,“ vyhlásilo združenie. „Ako keby zabudla, že je tu na to, aby majetok ľudu tejto krajiny spravovala, nie o ňom netransparentne a nezodpovedne rozhodovala. A že sa neštíti ničoho, dokazuje arogancia, s akou sa správa ku keltsko-rímskym pamiatkam mimoriadnej a nenahraditeľnej hodnoty.“

Podľa aktivistov zavádzajú aj tí, čo majú pamiatky chrániť – pamiatkari. Iba nedávno z postu na Bratislavskom hrade odstúpil hlavný metodik obnovy. Jeho šéf Jurkovič to odôvodnil tým, že nesúhlasil s posledným kompromisom, po ktorom má nad podkopaným múrom a torzami okolo neho vyrásť nová krycia stavba, pod ktorou bude verejnosť stavby vidieť. Jurkovič odmieta, že by stavby boli poškodené.

Tento kompromis kritizujú aj aktivisti: „Napokon v prípade stavby Rím VII sa v súlade s odporúčaním odborného grémia navrhuje prezentovať už značne degradovaný originál nálezu (detaily jeho rekonštrukcie nepoznáme) pod navrhovaným krycím objektom. Bude spojený s  ‚prestávkovým‘  catteringovým priestorom jazdiarne pre zlepšenie komfortu návštevníkov podujatí,“ píše SOS Bratislavský hrad.

pri zimnej jazdiarni zvnutra
Takto by mala vyzerať stavba, pod ktorou ukážu aj podkopaný múr označený ako Rím VII. Zdroj – Národná rada

Český expert už asi nepríde

Český archeológ je zo sporov o Bratislavský hrad sklamaný. „Zúčastnili sme sa v dobrej viere, že sa na problém dokážeme pozrieť pohľadom nezaťaženým domácim sporom. Posudzovali sme, či je stav taký, aby do budúcnosti nevylúčil rozumnú formu autentickej prezentácie,“ hovorí Komoróczy. „Naše memorandum sa vzťahovalo ku dňu stretnutia. Asi ťažko je možné ho aplikovať na niečo, čo sa stalo potom.“

Český archeológ hovorí, že teraz by už asi posudzovať výstavbu na Bratislavskom hrade neprišiel. „Aby som povedal pravdu, ľudsky by sa mi už nechcelo. Namiesto toho, aby sa všetky strany radovali, že narazili na také vzácne pamiatky, vznikla vášnivá a miestami až príliš emocionálna debata. To je pre mňa sklamanie.“ Príchod by zvažoval iba pre to, že cíti „zodpovednosť k archeologickej časti európskeho dedičstva“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie