Tomáš Vasilko
Kásem Solejmání o sebe hovoril, že je vojak, no bol niečo viac. Mal obrovský vplyv nielen v Iráne, ale aj v celom regióne.
„Hazardér Donald Trump, hovorím ti, vedz, že sme k tebe blízko na mieste, kde ani netušíš. Ty začneš vojnu, ale my ju ukončíme,“ povedal v roku 2018 podľa Guardianu.
Tento sľub sa poprednému iránskemu generálovi nesplní. V piatok v ranných hodinách ho zabili americké rakety na letisku v irackom Bagdade.
Kásem Solejmání (62) bol jedným z najvplyvnejším ľudí v Iráne, ale vzhľadom na svoju činnosť aj v iných štátoch Blízkeho východu. Vyše 20 rokov viedol jednotky Kuds Iránskych revolučných gárd. Ide o externé krídlo organizácie, ktoré operuje mimo Iránu: najmä v Iraku, Libanone, Sýrii či Jemene.
Okrem toho mal aj veľmi blízko k najvyššiemu duchovnému lídrovi Iránu ajatolláhovi Alímu Chámeneímu.
Vzhľadom na to sa často spomína ako druhý najmocnejší človek v krajine.
„Bol dôležitejší ako prezident. Mal slovo vo všetkých frakciách Iránu, mal priamy vzťah k najvyššiemu lídrovi a viedol iránsku politiku v regióne,“ povedala pre Guardian analytička Dina Esfandiary.
Atentát naňho tak má veľký vplyv na celý región a otázka je, ako Irán odpovie. „Kľúčová otázka teraz znie: ako Irán zareaguje? V posledných mesiacoch uskutočnil útoky, ktoré vyzerali, že majú za cieľ zastrašiť Spojené štáty a ich spojencov, ale nie vyprovokovať regulárnu vojnu,“ napísal analytik CNN Peter Bergen.
Vo vojne s Irakom
Solejmání sa narodil v roku 1957 v chudobnej farmárskej rodine na iránskom vidieku. Pridal sa k revolúcii ajatolláha Chomejního, ktorá zvrhla Američanmi podporovaného šacha Rezáa Pahlavího.
V roku 1981 sa zapojil do osemročnej vojny Iránu s Irakom Saddáma Husajna. Vtedy si vyslúžil slávu, keď jeho jednotky vykonávali tajné misie za frontovou líniou. Najmenej raz bol zranený.
„Pre Kásema Solejmáního sa iracko-iránska vojna nikdy skutočne neskončila. Jeho strategickým cieľom bolo jasné víťazstvo nad Irakom, a ak by to nebolo možné, vytvorenie slabého Iraku, v ktorom by mal Irán vplyv,“ povedal v roku 2008 podľa New York Times vtedajší americký veľvyslanec Ryan Crocker.
Solejmáního jednotky Kuds operovali vo viacerých krajinách. Práve on stál za nárastom vplyvu Iránu cez hnutie Hizballáh v Libanone. Rovnako počas vojny v Sýrii rozširoval iránsky dosah na krajinu, podobne aj v Iraku po páde Saddáma Husajna.
„Generál Petreaus, mal by si vedieť, že ja, Kásem Solejmání, kontrolujem politiku Iránu v Iraku, Libanone, Gaze aj Afganistane. (Iránsky) veľvyslanec v Bagdade je člen jednotiek Kuds. Ktokoľvek ho vymení, bude členom jednotiek Kuds,“ odkázal podľa Guardianu vtedajšiemu americkému vojenskému veliteľovi Davidovi Petreausovi. Ten ho nazval „skutočným zlom“.
Boli však aj obdobia, keď s ním Američania spolupracovali, najmä počas vojny proti Islamskému štátu v Iraku.
Útok na ambasádu
Američania ho vinili aj z útoku na americkú ambasádu v irackom Bagdade na prelome tohto a minulého roka. Dav, ktorý podľa Američanov riadil Solejmání, držal dva dni v obkľúčení ambasádu a americkým diplomatom nedovolili odísť. Do priestoru veľvyslanectva sa nedostali a nikomu neublížili, pripomenulo to však, ako Irán držal ako rukojemníkov amerických diplomatov vyše 400 dní na ambasáde v Teheráne v roku 1979.
Vražda Solejmáního je sčasti reakciou na útok na ambasádu. „Generál Solejmání aktívne spriadal plány na útoky voči americkým diplomatom a vojakom v Iraku a inde v regióne. Cieľom tohto útoku bolo odradiť Irán od podobných plánov v budúcnosti,“ napísalo americké ministerstvo obrany vo vyhlásení.
Trump na útok, ktorý sám nariadil, reagoval na Twitteri publikovaním americkej zástavy bez komentára. Kým republikánski kongresmani útok vítali a chválili prezidenta, mnohí demokrati ho kritizovali, že k nemu prišlo bez diskusie v Kongrese a že môže priniesť viac chaosu.
„Jedným z dôvodov, prečo bežne nezabíjate zahraničných politických predstaviteľov, je viera, že taký čin bude stáť viac a nie menej amerických životov,“ napísal na Twitteri demokratický senátor Chris Murphy.
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) January 3, 2020
Reakcia Iránu
Irán po útoku vyhlásil trojdňový štátny smútok. Iránsky minister zahraničia povedal, že ide o „čin medzinárodného terorizmu“.
„Bezpochyby sa Irán a ďalšie po slobode túžiace krajiny v regióne pomstia,“ povedal prezident Iránu Hassan Ruhání.
Okrem Solejmáního zomrel pri útoku aj Abú Mahdi al-Muhandís, zástupca veliteľa šiítskych milícií v Iraku uznaných miestnou vládou.
Odkedy Donald Trump oznámil, že vypovie dohodu o jadrovom programe s Iránom, došlo k viacerým incidentom medzi oboma krajinami. Minulý rok napríklad podľa USA Irán zostrelil americký dron, či stál za útokom na ropné polia v Saudskej Arábii.
Minulý piatok došlo k raketovému útoku na základňu pri irackom meste Kirkúk, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia, z toho jeden americký vojenský kontraktor. Američania z neho vinili Irán a odpovedali útokom voči piatim cieľom.
„Toto je veľká vec pre celý Blízky východ. Fakt, že sa to stalo na teritóriu Iraku, znamená, že Irak sa stane tým, čoho som sa obával od začiatku – bojiskom medzi Iránom a Spojenými štátmi,“ povedal pre CNN analytik Feisal Istrabadi.
Americké ministerstvo zahraničia vyzvalo amerických občanov, aby okamžite opustili Irak pre „zvýšené napätie“. Dodalo, že ambasáda v Bagdade je zatvorená.
Aj Francúzi vyzývajú svojich občanov v Iraku, aby sa vyhýbali verejným zhromaždeniam.
Americký útok kritizovalo Rusko aj Čína.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
