Denník NOd tragického pádu Luďka Čajku, ktorý zmenil pravidlá hokeja, uplynulo 30 rokov

Matej OndrišekMatej Ondrišek
Zdieľať

Luděk Čajka tragicky spadol 5. januára 1990.

Na košickom zimnom štadióne vládlo desivé ticho. Diváci a hráči boli svedkami hroznej udalosti. Do konca zápasu medzi Košicami a Zlínom zostávali necelé tri minúty a za bránu hostí sa hnal obranca Luděk Čajka.

V pätách mal košického útočníka Antona Bartánusa, ktorý sa chcel dostať k puku prvý a zabrániť tak zakázanému uvoľneniu – také boli vtedy pravidlá. V tých rokoch šlo o bežnú situáciu, akých videli v hokejových zápasoch diváci desiatky. Tentoraz mala tragické následky.

„Bola to úplne obvyklá situácia a medzi oboma nebol žiaden bezprostredný konflikt. Čajka náhle stratil rovnováhu, zrejme vošiel do ryhy v ľade a bez akejkoľvek koordinácie narazil do mantinelu,“ opisoval podľa webu Lidových novin rozhodca stretnutia Dušan Skáčani.

Čajka zostal po nekontrolovanom náraze do mantinelu nehybne ležať. Okamžite sa k nemu zbehli lekári, ktorí ho začali na ľade oživovať. Celý štadión bol v šoku, vydesení hokejisti všetko sledovali so slzami v očiach.

„Bol som na ľade. Luděk sa snažil dokorčuľovať puk, spadol pre horšiu kvalitu ľadu, ale taktiež únavu. Spočiatku sme si mysleli, že to nebude také vážne, až po vyšetrení v nemocnici sa ukázalo, že situácia je kritická,“ povedal pre český denník Sport vtedajší hráč Zlína Rostislav Vlach.

Mohol odísť do NHL

Čajku previezli do košickej nemocnice a ešte v ten istý deň, 5. januára 1990, ho operovali dve a pol hodiny. V dôsledku tvrdého nárazu prišlo k rozsiahlemu poškodeniu miechy, zlomeniu krčných stavcov a ochrnutiu všetkých končatín. Čajka bol v hlbokom bezvedomí.

„Potom ho prijali na ARO, ale bolo jasné, že jeho zranenie je nezlučiteľné so životom a bolo iba otázkou času, kedy zomrie. Pri všetkej snahe mu súčasná medicína nemohla pomôcť…,“ povedal pre Korzár vtedajší lekár VSŽ Košice Miloslav Klíma.

Luděk Čajka zomrel 14. februára po štyridsiatich dňoch v nemocnici. Mal 26 rokov. Manželka Renata za ním celý ten čas dochádzala do Košíc.

„Konečný verdikt bol pre mňa nečakaný, tvrdý a nemilosrdný. O jeho smrti som sa dozvedela z telegramu, ktorý mi doručil poštár o siedmej ráno,“ opisovala pre Zlínský deník. Zápas medzi Košicami a Zlínom vysielala v priamom prenose televízia a Čajka manželku požiadal, aby ho nahrala na videorekordér.

„Odvtedy som sa naň nepozrela. Schovávala som ho predovšetkým pre Markétku (dcéra – pozn. redakcie). Aby vedela, kto bol jej otecko. Nikdy som nechcela, aby zabudla. S odstupom času sa o ňom radi porozprávame a zaspomíname. Luděk pre nás nie je žiadne tabu, o ktorom by sa nehovorilo,“ povedala Renata Čajková v roku 2010.

Tragédia vtedy ovplyvnila každého z hokejistov, ktorý bol pri nej. „Vzalo nám to chuť do hokeja. Časovo to ale ohraničiť nedokážem, či to bolo štrnásť dní alebo mesiac. Bolo to individuálne. K Luďkovi mal každý nejaký vzťah, niekto bližší, iný nie,“ uviedol Rostislav Vlach pre idnes.cz.

Po Luďkovi Čajkovi je dnes pomenovaný zlínsky hokejový štadión a in memoriam ho uviedli aj do Siene slávy českého hokeja. Pred svojou smrťou bol členom československej reprezentácie, v roku 1987 získal bronz na MS a zahral si aj na Kanadskom pohári. V tom istom roku ho New York Rangers draftovali do NHL.

„Luděk bol veľmi vysoký, samá ruka, samá noha. Niekedy s tým zápasil, ale aj vďaka postave mal dosť veľkú šancu hrať v NHL. Dostal ponuku a teoreticky mohol už v tom roku 1990 odísť. Ak by sa to nestalo,“ hovoril pre Sport Čajkov bývalý spoluhráč Antonín Stavjaňa.

Tragédia zmenila hokej

Smrť Luďka Čajku hokej v mnohom zmenila. Rozbehli sa debaty o úrazovom poistení hokejistov.

Podstatným spôsobom sa zmenili aj pravidlá. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) zmenila pravidlo o zakázanom uvoľnení, ktoré sa pískalo bez toho, aby museli hráči dokorčuľovať puk a zvádzať oň súboje pri zadných mantineloch. Platilo to v Európe a na svetových šampionátoch.

V NHL sa však aj dlho po smrti Čajku hráči museli hnať za bránu. Zmena pravidiel v zámorí prišla až po niekoľkých vážnejších zraneniach. Napríklad bývalý fínsky obranca Joni Pitkänen si pri snahe dotknúť sa puku skôr ako protihráč komplikovane zlomil nohu. Toto zranenie prakticky znamenalo koniec jeho kariéry.

V súčasnosti sa v NHL aj v Európe hrá na takzvané hybridné zakázané uvoľnenie. Rozhodcovia zakázané uvoľnenie zapískajú, pokiaľ má k vyhodenému puku na úrovni bodov pre vhadzovanie bližšie brániaci hráč.

Ak je k nemu bližšie útočiaci hráč, hrá sa ďalej. Pokiaľ nahodený puk prejde bránkovou čiarou, je na čiarovom rozhodcovi, aby určil, kto by sa ho dotkol prvý. Nebezpečných súbojov výrazne ubudlo. Hybridné zakázané uvoľnenie však malo aj svojich kritikov, jedným z nich bol napríklad bývalý tréner českého Olomouca Petr Fiala.

„Zažil som dobu, keď sa stala tragická nehoda Luďkovi Čajkovi, a myslím si, že toto pravidlo je len do chvíle, než sa zase niečo stane. Myslím si, že keď sa už pred časom rozhodlo, že bude klasický icing (zakázané uvoľnenie – pozn. redakcie), malo sa pri tom zostať,“ hovoril pre web HC Olomouc.

„Je to však len môj názor, ja s tým nič neurobím. Viem, že keď sú hokejisti rozbehnutí už pri červenej čiare a útočiaci hráč bude mať náskok, znamená to, že icing nie je, hrozí v tomto prípade veľké riziko zranenia,“ povedal Fiala.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].