Vojna USA s Iránom by bola krvavá, ani jedna strana ju však nechce, hovorí český analytik

Americká poprava vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního povedie k zvýšenému riziku a neodradí Iráncov od útokov, ako to tvrdia Američania, hovorí český analytik Josef Kraus.

„Priamu vojenskú zrážku považujem za veľmi nepravdepodobnú – ani jedna strana vojnu v skutočnosti nechce. Iránci však sľúbili pomstu za Solejmáního smrť a nemôžu si politicky dovoliť tento sľub nedodržať,“ hovorí odborník z Masarykovej univerzity v Brne.

Prekvapilo vás zavraždenie generála Kásema Solejmáního Američanmi?

Poviem úprimne, prekvapilo. Bol to skutočne veľmi nečakaný krok. Z vývoja v posledných dvoch týždňoch v Iraku bolo zrejmé, že situácia eskaluje a Spojené štáty podniknú odvetu za útok na vlastné veľvyslanectvo v Bagdade. To, že sa terčom stane práve preslávený Solejmání, nenapadlo asi nikomu.

Je to skutočné pichnutie do osieho hniezda. Solejmání má dlhú históriu spravodajskej aj vojenskej práce v regióne Blízkeho a Stredného východu a v určitých obdobiach dokonca s Američanmi podľa mnohých zdrojov synchronizoval svoju aktivitu v boji proti Islamskému štátu. Jeho faktická poprava na irackom území veľmi rozvíri vody v celom regióne.

Aký veľký význam to bude mať pre vzťahy medzi USA a Iránom a celkovo pre Blízky východ?

Z krátkodobého hľadiska určite veľký. Napätie medzi Američanmi a Iráncami je maximálne, celá situácia hrozí eskaláciou do úrovne ozbrojeného konfliktu. Ten však podľa mojich odhadov nebude priamy, ale skôr asymetrický. Treba vychádzať z toho, že ani jedna strana netúži po priamej vojenskej zrážke. Iránci však sľúbili pomstu za Solejmáního smrť a nemôžu si politicky dovoliť tento sľub nedodržať. Dajú sa tak očakávať sporadické útoky najrôznejšieho druhu a intenzity na viacero cieľov americkej vojenskej moci, diplomacie či symboliky, prípadne aj na ciele amerických spojencov v oblasti, medzi ktorých patrí najmä Saudská Arábia a Izrael. Táto udalosť určite povedie k zvýšeniu bezpečnostného rizika v regióne, nie k odradeniu Iráncov od ďalšieho útoku na americké ciele, ako sami Američania deklarovali pri zdôvodnení útoku.

Čo popravou podľa vás Američania sledovali?

Je to niekoľko rovín. V prvom rade Američania reagujú na faktické vlastné ohrozenie v Iraku, keď najdôležitejšou udalosťou bolo napadnutie amerického veľvyslanectva v Bagdade. Donald Trump a jeho vláda si jednoducho nemohli dovoliť nereagovať. To je navyše nutné vnímať aj v kontexte blížiacich sa prezidentských volieb v Spojených štátoch. Nečinnosť by znížila šance súčasného prezidenta na znovuzvolenie. Naopak, deklarované zabitie „hlavného blízkovýchodného teroristu“ sa dá na propagáciu veľmi dobre využiť. Potom tu máme dlhodobé americko-iránske napätie a dlhodobú americkú frustráciu z neschopnosti stabilizovať Irak, v čom im často a ochotne prekážajú práve Iránci.

Trump kedysi hovoril, že Obama v záujme znovuzvolenia pôjde do vojny s Iránom. Čo na to hovoríte dnes?

Nesedí to ani v tomto prípade. Ďalšou vojnou na Blízkom východe možno voľby skôr prehrať ako vyhrať. Trump vojnu nechce, voličov by mu ich skôr zobrala ako dodala. Avšak keby po sérii „provokácií“ a útoku na americké veľvyslanectvo v Bagdade nič nerobil, vzalo by mu to politické body. Musel konať, aby nevyzeral ako papierový tiger.

Hovorilo sa už v minulosti, že Solejmáního môžu zabiť?

Generál Solejmání bol tvárou a symbolom iránskych Revolučných gárd a špeciálnych jednotiek Kuds, pohyboval sa doslova po celom regióne a nevyhýbal sa bojom v Jemene, Iraku či Sýrii. Pochopiteľne sa špekulovalo o tom, že v prípade ozbrojenej zrážky medzi americkou vojenskou silou a Iráncami či irackými šíitmi by mohlo dôjsť aj k zacieleniu útoku na samotnú hlavu protiamerického odporu. Nikdy však nevyplávali na povrch návrhy či plány na jasné fyzické odstránenie Solejmáního, práve s vedomím citlivosti a rizikovosti takéhoto kroku.

Ako by ste charakterizovali Solejmáního?

Neutrálne povedané išlo o veľmi významnú osobu v regióne za posledných tridsať rokov. Bol to človek, ktorý nechýbal pri žiadnom ozbrojenom konflikte, do ktorého sa Irán priamo alebo nepriamo zapájal. Urputne bránil iránske národné záujmy pomocou vojenskej sily, za čo si vyslúžil doslova prominentné postavenie v rámci iránskeho režimu a povesť vojnového hrdinu. Bol to človek, ktorého reálna moc prenikala do najvyšších poschodí iránskej politiky; nezriedka sa špekulovalo o tom, že na dôchodok by mohol dostať prezidentské kreslo. Neváhal však ani obetovať ohromné ​​množstvo ľudí a veľa svojich vojenských víťazstiev postavil na veľkých ľudských stratách vlastných jednotiek. Pre nemalú časť Iráncov aj Iračanov predstavoval hrdinu, zatiaľ čo pre mnoho iných teroristu a vojnového štváča.

Nemá záujem na eskalácii aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu vzhľadom na domácu situáciu pred marcovými voľbami? Nemohol tlačiť na USA?

Pokiaľ sa rieši niečo na Blízkom a Strednom východe, je izraelská karta vždy v hre. Nemožno ani poprieť, že stúpajúce napätie v oblasti medzi USA a Iránom Izraelčanom prospieva. Izrael sa dlhodobo snaží sekuritizovať čokoľvek spojené s Iránom, snaží sa dotlačiť Američanov k tvrdému prístupu voči islamskej republike, takže aktuálne dianie je presne to, o čo sa Izrael systematicky usiluje. Nehovoriac o odvedení pozornosti od súčasných vnútropolitických problémov okolo premiéra Netanjahua.

Ako presne by mohol Irán teraz zareagovať?

Viem si veľmi reálne predstaviť priame a nepriame zapojenie iránskych vojenských síl do útoku na americké ciele prakticky po celej oblasti Blízkeho a Stredného východu. Možné je aj využitie najrôznejších neštátnych ozbrojených aktérov v zahraničí, ktorí sú na Irán napojení alebo priamo Iránom riadení. Ide práve o šíitské milície v Iraku či libanonskú organizáciu Hizballáh. Obe zoskupenia môžu byť nástrojom iránskej odvety voči americkým cieľom v Iraku, Libanone alebo inde.

Viete si predstaviť reálnu vojnu medzi USA a Iránom? Ako by vyzerala?

Vzhľadom na to, že tento variant považujem skôr za veľmi nepravdepodobný, pretože o vojnu ani jedna zo strán v skutočnosti nestojí, tak skôr neviem. Takýto konflikt by bol veľmi náročný, vyčerpávajúci a krvavý. Mohol by zapáliť celý región. Nemá zmysel robiť si nejaké veľké ilúzie o bojaschopnosti iránskych ozbrojených síl pri priamej konfrontácii s americkou vojenskou mocou – preto sa Iránci budú snažiť vyvarovať priamym konfliktom. Naopak asymetrické spôsoby boja, záškodníctvo či terorizmus by sa mohli objaviť vo veľkom množstve a s vysokou intenzitou.

V akom stave je iránska armáda?

Stále ide na počet vojenského personálu o najsilnejšiu armádu v celom regióne. Trpí však silnými sankciami, ktoré trvajú už štyridsať rokov. Pre Iráncov je tak veľmi komplikované, ak nie priam nemožné, získavať modernú a sofistikovanú vojenskú techniku. Je to teda najpočetnejšia armáda, ale zároveň jedna z najhoršie vybavených. Pašovanie ani vlastný zbrojný priemysel nedokážu naplniť všetky požiadavky iránskych ozbrojených síl. To však neznamená, že by boli Iránci ľahko poraziteľní. Naopak, už vo vojne s Irakom v 80. rokoch ukázali, že technické a ekonomické nedostatky dokážu v prípade potreby doslova prebiť ľudskou silou a odhodlaním.

Bude sa konflikt medzi Iránom a USA odohrávať skôr v Iraku?

Veľmi pravdepodobne bude Irak krajinou, ktorá bude fungovať ako zástupné územie americko-iránskeho konfliktu. Pribudnú k nemu možno aj ďalšie lokality – Libanon, Sýria, ďalšie štáty oblasti Perzského zálivu, dokonca by mohlo dôjsť aj na Afganistan. Irak sa však javí ako najpravdepodobnejšia možnosť, pretože iránska moc je tu ohromná.

Josef Kraus je vedúci odboru bezpečnostných a strategických štúdií na katedre politológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Zameriava sa na Blízky východ (najmä Irán) a Kaukaz. Okrem toho sa zaoberá terorizmom, náboženským radikalizmom a konfliktmi pri bojoch o suroviny. Je autorom knihy Iránsky štátny terorizmus – Od Chomejního po Ahmadínežáda.