Vojna USA s Iránom by bola krvavá, ani jedna strana ju však nechce, hovorí český analytik
Irán zareaguje skôr sporadickými útokmi na americké ciele v oblasti, myslí si Josef Kraus.
Americká poprava vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního povedie k zvýšenému riziku a neodradí Iráncov od útokov, ako to tvrdia Američania, hovorí český analytik Josef Kraus.
„Priamu vojenskú zrážku považujem za veľmi nepravdepodobnú – ani jedna strana vojnu v skutočnosti nechce. Iránci však sľúbili pomstu za Solejmáního smrť a nemôžu si politicky dovoliť tento sľub nedodržať,“ hovorí odborník z Masarykovej univerzity v Brne.
Prekvapilo vás zavraždenie generála Kásema Solejmáního Američanmi?
Poviem úprimne, prekvapilo. Bol to skutočne veľmi nečakaný krok. Z vývoja v posledných dvoch týždňoch v Iraku bolo zrejmé, že situácia eskaluje a Spojené štáty podniknú odvetu za útok na vlastné veľvyslanectvo v Bagdade. To, že sa terčom stane práve preslávený Solejmání, nenapadlo asi nikomu.
Je to skutočné pichnutie do osieho hniezda. Solejmání má dlhú históriu spravodajskej aj vojenskej práce v regióne Blízkeho a Stredného východu a v určitých obdobiach dokonca s Američanmi podľa mnohých zdrojov synchronizoval svoju aktivitu v boji proti Islamskému štátu. Jeho faktická poprava na irackom území veľmi rozvíri vody v celom regióne.
Aký veľký význam to bude mať pre vzťahy medzi USA a Iránom a celkovo pre Blízky východ?
Z krátkodobého hľadiska určite veľký. Napätie medzi Američanmi a Iráncami je maximálne, celá situácia hrozí eskaláciou do úrovne ozbrojeného konfliktu. Ten však podľa mojich odhadov nebude priamy, ale skôr asymetrický. Treba vychádzať z toho, že ani jedna strana netúži po priamej vojenskej zrážke. Iránci však sľúbili pomstu za Solejmáního smrť a nemôžu si politicky dovoliť tento sľub nedodržať. Dajú sa tak očakávať