Mirek Tóda
„Irán bude Američanov za smrť kľúčového generála Kásema Solejmáního trestať, kdekoľvek mu budú na dosah,“ nechal sa počuť jeden z veliteľov Iránskych revolučných gárd, ktorých zahraničné útoky Solejmání riadil.
Je jasné, že Spojené štáty svojím raketovým útokom dronmi na letisku v Bagdade prekročili z pohľadu Teheránu červenú čiaru a Iránci budú chcieť reagovať.
Na území krajiny, ktorá im na to nedala povolenie, sa rozhodli pre cielené zabitie svojho cieľa. Ako by však mohol Irán reagovať?
Iránski predstavitelia vyhlasujú, že údajne majú jasnú predstavu, ako zaútočia. „Na dosah máme nejakých 35 cieľov a Tel Aviv,“ vyhlásil veliteľ gárd Gholámalí abú Hamza.
Irán sa tradične vyhráža aj Izraelu, ktorého politici, vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, smrť Solejmáního privítali. Opatrne však očakávajú dôsledky atentátu zo štvrtkovej noci.
Má vôbec Trump stratégiu?
Odvetný útok by mohol mať rôznu podobu a nemusel by byť len jeden.
Objavujú sa obavy z úplnej vojny; tento scenár sa často vykresľuje ako skôr nepravdepodobný, pretože nie je výhodný ani pre jednu stranu. Ak sa jedna zo strán nepreráta a výsledkom nebude nový cyklus vražedných akcií, ktorý bude ťažké zastaviť.
Ak americký prezident Donald Trump nemá premyslenú novú dôkladnú stratégiu pre Blízky východ, z ktorého chcel už vojensky odísť, podľa izraelského analytika Yossiho Melmana nebolo zabitie iránskeho generála práve najmúdrejším ťahom.
Veliteľ Iránskych revolučných gárd napríklad spomenul, že by mohli zasiahnuť v strategickom Hormuzskom prielive, ktorý je dôležitý ako pre prepravcov ropy, tak aj pre americké vojnové lode.
Vlani tam došlo k viacerým incidentom (zostrelený americký dron, útoky na tankery), ktoré západné tajné služby pripisovali Iránu. Vtedy však Trump nijako nereagoval. Američania majú svoje jednotky aj v Afganistane, Sýrii, Bahrajne, Saudskej Arábii, Katare a Iraku; takisto sa môžu cítiť v ohrození.
NATO už pozastavilo svoje akcie v Iraku a aj slovenskí vojaci sedia na základni.
„Spojené štáty a Trump nemajú stratégiu pre Blízky východ. Americký prezident strieľa zboku. Posledné mesiace a týždne vravel, že región Spojené štáty len zaťažuje a že ho chce opustiť. A zrazu sa rozhodne pre akciu s takým dramatickým rozmerom,“ povedal Denníku N Melman.
Na druhej strane však Američania po útoku na svoju základňu v Kirkúku, pri ktorom zomrel jeden americký kontraktor, podľa neho museli nejako reagovať.
„Ide o citlivú záležitosť pre USA vzhľadom na obsadenie americkej ambasády v Teheráne v roku 1979, keď sa jej zamestnanci stali (na 444 dní) rukojemníkmi iránskeho režimu,“ vraví Melman. Je to osobné aj pre Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval rivalku Hillary Clintonovú, ako nezvládla situáciu v líbyjskom Benghází.
Pri koordinovanom útoku islamistov v roku 2012 zomrel v Benghází okrem zamestnancov CIA aj americký veľvyslanec J. Christopher Stevens.
„Taký cikcakový postoj – keď Trump nereagoval na zostrelenie amerického dronu či útok na tankery – len zdvihol Iráncom sebavedomie,“ myslí si Melman. „Výsledkom bolo, že ich arogancia narastala, a nakoniec to neodhadli, keď si mysleli, že môžu pokračovať v jednostranných akciách, ktoré ponižovali USA.“
Ešte je podľa neho priskoro povedať, či Trump atentátom na generála urobil dobrý ťah.
„Ako ojedinelý čin to nebolo múdre, ale ak je to súčasť novej stratégie, ako reagovať a nenechať Blízky východ na milosť Iránu, tak potom odpoveď by mohla byť áno,“ domnieva sa Melman.
Ako sa pomstí Irán? Možností je veľa
Irán sa, samozrejme, bude snažiť pomstiť smrť svojho oslavovaného generála. Podľa Melmana má Teherán trpezlivosť a dlhú pamäť a nebudú sa s tým ponáhľať.
Útočiť môžu z okolitých krajín, kde majú svojich spojencov, ako je Libanon, palestínske územia, Jemen či Irak. Výnimkou nemusí byť ani spravodajská operácia na území EÚ. V roku 2018 iránski agenti plánovali atentát na opozičného politika v Dánsku, pomáhať im mal nórsky občan s iránskym pôvodom.
O niečo podobné, ale so zameraním proti americkým cieľom, by sa mohli pokúsiť teraz.
V hre sú napríklad aj kyberútoky proti americkým spoločnostiam. Podobne ako Rusko, Čína alebo Severná Kórea, aj Irán má svoju jednotku štátom sponzorovaných elitných hekerov, ktorí sa môžu pokúsiť zaútočiť na citlivú infraštruktúru v Spojených štátoch.
Know-how na to majú napríklad ruskí hekeri, ktorým sa pripisuje prvý úspešný útok na elektrickú sieť na Ukrajine, keď v zime 2015 státisíce Ukrajincov pocítili dôsledky blackoutu. V minulosti bol sám Irán obeťou precízne cieleného hekerského útoku mimoriadne sofistikovaným malvérom Stuxnet, ktorý dokázal odstaviť iránske jadrové zariadenie v Natanze, kde Iránci vyvíjali jadrovú zbraň.
Mimoriadne účinnú kyberzbraň vyvinula americká tajná služba NSA v spolupráci s Izraelčanmi. Teraz by sa mohli Iránci so svojimi spojencami pokúsiť o niečo podobné, pokojne aj na civilné ciele.
„Zaútočia na americké záujmy a ich ľudí. Nie je to vždy o vojakoch a diplomatoch. Sú veľké americké spoločnosti, americké záujmy a ľudia, ktorých môžu zasiahnuť,“ citoval Independent bývalého amerického spravodajského dôstojníka.
Konflikt, na aký nie sme zvyknutí
Ak sa Iránci odhodlajú na revanš, rovnako dôležité bude, ako zareagujú Američania a či sa niekde nový cyklus násilia zastaví. Ocitli sme sa v bode, ktorého dôsledky sa prirovnávajú k roku 2003, keď sa Biely dom rozhodol zaútočiť na Irak a zosadiť režim Saddáma Husajna.
Spojené štáty si vtedy pri budovaní koalície pomohli zmanipulovanými tvrdeniami o zbraniach hromadného ničenia, ktoré sa v Iraku nenašli.
Teraz sa Trump rozhodol útokom na Solejmáního paradoxne znovu vrátiť na Blízky východ, z ktorého chcel ujsť. Teherán pred odvetou nateraz Biely dom varoval.
Ako píše Financial Times, je však veľmi malá šanca, že veci ostanú, ako sú teraz. Ak by nakoniec aj vypukla vojna, zrejme nepôjde o tradičnú vojnu. Stačí sa pozrieť na Donbas na východe Ukrajine, kde Rusko vyprovokovalo hybridnú vojnu a pomocou neoznačených vojakov anektovalo ukrajinský polostrov Krym.
„Musíme porozumieť tomu, že to nebude tradičný konflikt medzi uniformovanými vojakmi na jasne definovaných bojiskách. Arénou je celý región a možno aj svet. Je nepravdepodobné, že to bude mať jasný štart a jasný koniec,“ dodávajú britské noviny.
Vstupujeme do nebezpečnej éry, keď sa konflikt medzi dvomi krajinami môže ľahko vymknúť spod kontroly, píše aj New Yorker. A nakrátko to podľa všetkého nebude.
„Ajatolláh Chámeneí je racionálny líder, ktorý nekoná na základe náhlych emócií, ale na základe dôkladnej úvahy. Nasledujúce kroky budú závisieť od neho,“ myslí si izraelský analytik.
Možností má podľa neho Irán veľa. Môže si vybrať medzi silnou aj slabšou reakciou.
Hormuz, útok na ambasádu, odchod USA z Iraku
„Zatvorenie Hormuzského prielivu, ktorým sa vyhrážali v minulosti, by znamenalo takmer úplnú vojnu so Západom, čo by zasiahlo aj Čínu alebo Rusko. Takže táto možnosť je skôr nepravdepodobná,“ myslí si Melman.
Mohli by napríklad zostreliť lietadlo s americkými pasažiermi, čo by však znovu vyvolalo ostrú protireakciu.
„Skôr sa zdá pravdepodobnejšie, že sa pokúsia o bombový útok na americkú ambasádu bez toho, aby sa im dala prisúdiť zodpovednosť. Mohli by aj začať ešte výraznejšie porušovať jadrovú dohodu, čo plánovali tak či tak,“ dodáva Melman.
Ich najlepšia karta je podľa neho v Iraku, kde došlo k útoku na generála Solejmáního. „Ak by pokračovali vo svojej intervencii v Iraku do takej miery, že by si vynútili odchod amerických vojsk z Iraku,“ hovorí Melman.
Ak sa Bagdad rozhodne, že Američania musia preč, pretože porušili dohodu o svojom pôsobení v Iraku, Pentagón nebude mať inú možnosť, len so svojimi 5-tisíc vojakmi odísť.
„Lenže ani to nie je úplne jednoduché, keďže veľa Iračanov vrátane šíitov nenávidí Irán a odsudzuje jeho brutálne potlačenie protestov,“ hovorí Melman.
Boli to práve iránske milície a snajperi, ktorí pomáhali irackým jednotkám krvavo potlačiť revoltu v irackých mestách.
Podľa Melmana to nakoniec môže dopadnúť aj úplne inak.
„Stačí si spomenúť na izraelskú skúsenosť s Iránom a Hizballáhom. Veľakrát sľubovali pomstu, ale nedokázali ju previesť, pretože proti nim stála dobrá práca spravodajských služieb, a tak ich plány zlyhali.“
Ak sa podľa neho pozrieme na iránsku ekonomiku a časté masívne protesty v krajine, iránske imperiálne naťahovanie sa na Blízkom východe nie je až také silné, ako sa na prvý pohľad zdá.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
