Denník N

Atentát na Solejmáního a americká strategická nestálosť

Ajatolláh Alí Chámeneí pred obrazom zavraždeného generála Solejmáního, ktorý bol po ňom druhým najmocnejším mužom v krajine. Foto - TASR/AP
Ajatolláh Alí Chámeneí pred obrazom zavraždeného generála Solejmáního, ktorý bol po ňom druhým najmocnejším mužom v krajine. Foto – TASR/AP

Trump chcel ukončiť blízkovýchodnú politiku svojich predchodcov, ale rana, ktorú uštedril Iránu, sa mu ešte môže vypomstiť.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Spojené štáty vyšli pred tridsiatimi rokmi zo studenej vojny ako krajina s historicky bezprecedentným stupňom absolútnej i relatívnej moci. To, čo je záhadou a nad čím si budúci historici budú lámať hlavy, je otázka, prečo sa poslední americkí prezidenti rozhodli venovať takú veľkú časť svojej energie Blízkemu východu a premrhali tam tak veľa prostriedkov.

Do púšte a späť

Začiatok možno vystopovať u Georgea W. Busha, ktorý v roku 2003 rozpútal zbytočnú vojnu v Iraku. V tej chvíli Spojené štáty nič také nepotrebovali. Na to, aby oslabili Saddáma Husajna, mali k dispozícii iné prostriedky a do veľkej miery ich už aj využívali. Lenže v období po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 sa prezident rozhodol, že musí konať. Či už preto, aby zabránil Husajnovi vo výrobe a použití zbraní hromadného ničenia, čo malo signalizovať, že Amerika nie je žiadny bezmocný gigant, alebo preto, aby spustil demokratickú transformáciu celého regiónu, alebo šlo o kombináciu oboch motívov.

Jeho nasledovník Barack Obama nastúpil do úradu odhodlaný zredukovať americkú prítomnosť v regióne. Prezident stiahol americké jednotky z Iraku, a hoci pôvodne zvýšil počet vojakov v Afganistane, prišiel aj s časovým plánom na ich stiahnutie. Veľkou strategickou myšlienkou jeho administratívy bolo, že treba znovu nastoliť rovnováhu: americká zahraničná politika by mala klásť menší dôraz na Blízky východ a zamerať sa viac na Áziu, ktorá sa stáva hlavným dejiskom udalostí, ktoré určia podobu nového storočia.

Lenže Obama mal problém držať sa tejto stratégie. Jednotky z Afganistanu nikdy úplne nestiahol, do Iraku ich vrátil a napokon sa pridal aj k zle naplánovanej vojenskej kampani proti líbyjskému vodcovi, ktorej výsledkom bolo, že sa severoafrická krajina zmenila na zlyhávajúci štát. Obama sa tiež vyjadril za zmenu režimu v Sýrii, no v tomto prípade jeho neochota angažovať sa naďalej na Blízkom východe nakoniec vyhrala.

Všetci domov

Keď pred takmer tromi rokmi nahradil Obamu Donald Trump, bol rozhodnutý neopakovať chyby svojich predchodcov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Iránsky jadrový program

Komentáre

Teraz najčítanejšie