Denník N

Trumpov útok nebezpečne eskaluje konflikt s Iránom

Ajatolláh Alí Chámeneí pred obrazom zavraždeného generála Solejmáního, ktorý bol po ňom druhým najmocnejším mužom v krajine. Foto - TASR/AP
Ajatolláh Alí Chámeneí pred obrazom zavraždeného generála Solejmáního, ktorý bol po ňom druhým najmocnejším mužom v krajine. Foto – TASR/AP

Útok na iránského generála ide proti etablovaným doktrínam americkej zahraničnej politiky.

Zabitie generála Kásema Solejmáního americkými jednotkami v piatok ráno nielen eskaluje konflikt medzi Washingtonom a Teheránom, ale taktiež ukazuje, že Trump nemá problém konať proti etablovaným vojenským doktrínam.

Doteraz totiž boli útoky raketami z bezpilotných lietadiel využívané pri lídroch teroristických organizácií vytvárajúcich jasné a priame nebezpečenstvo pre americké záujmy. Zabitie politického predstaviteľa zvrchovaného štátu je však krokom, ktorý ide veľmi výrazne proti tradícii z dôb prezidentov Gerald Forda a Jimmyho Cartera.

Prezident Ford vydal v roku 1976 prezidentský výnos číslo 11 905, podľa ktorého sa „žiadny zamestnanec vlády Spojených štátov nesmie zapájať do prípravy politického atentátu alebo sa na nej podieľať“. Jeho pozíciu posilnili ďalšie výnosy prezidenta Cartera, napríklad číslo 12 036 z roku 1978, ktoré odstránili slovo „politické“ a rozšírili tak zákaz na všetky druhy atentátov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iránsky jadrový program

Komentáre

Teraz najčítanejšie