Denník N

Klimatická kríza: Prázdne argumenty v boji proti prázdnym gestám

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je aktivista, fotograf, kandidát za koalíciu PS/Spolu

„Treba len investovať do výskumu a nechať to na vedu.“ To je najnovšia mantra, ktorú počuť hlavne z úst libertariánskych think-tankov a „skeptických vedcov“. Jedného takého – Bjørna Lomborga – publikoval opäť aj Denník N, tentokrát v článku Prázdne gestá v boji proti klimatickej zmene.

Autor je vo vedeckej obci známy ako človek, ktorý argumentuje vedou, ale sám prekrúca a prehliada rôzne fakty či odporuje vedeckým štúdiám. Preslávil sa napríklad vyhlásením, že globálne otepľovanie má zhruba toľko pozitívnych účinkov ako škodlivých. Čo, samozrejme, viacerí vedci, medzi nimi aj autori štúdií, na ktoré sa odvoláva, vyvrátili. A tento postup sa v jeho prípade opakuje.

Lomborga to však v šírení poloprávd nezastaví. Najnovšie v spomenutom článku vypichol dva spôsoby, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu, a označil ich za prázdne gestá. Poďme sa teda pozrieť na jeho argumenty.

Vegetariánstvo

Lomborg v skratke argumentuje, že väčšina ľudí nezvládne byť vegetariánmi a že vplyv takejto zmeny stravovania je aj tak minimálny.

Medzivládny panel o zmene klímy IPCC ešte v lete zverejnil správu, kde konštatuje, že prechod na rastlinnú stravu by dokázal znížiť emisie o 8 miliárd ton ročne. Celkové emisie pochádzajúce z poľnohospodárstva by sa dokonca znížili na tretinu.

Správa nehovorí, že by sme sa všetci mali stať odrazu vegetariánmi. V niektorých komunitách to ani nie je možné. Odborníci v nej však argumentujú, že treba znížiť spotrebu mäsa hlavne v bohatých krajinách, kam patrí zo svetového hľadiska aj Slovensko.

Tvrdiť, že za ušetrené peniaze si ľudia kúpia niečo iné, čo bude neekologické, je argumentačne nepoctivé. Takzvaný „rebound effect“ môže nastať, ale predpokladať, že 100 % z ušetrených prostriedkov pôjde do neekologických produktov, je špekulácia, ktoré nie je podložená žiadnymi dátami.

Elektromobilita

Druhou oblasťou, na ktorú sa Lomborg zameral, je elektromobilita. Síce priznáva, že elektrické autá sú ekologickejšie, ale vraj aj tak používajú energiu vyrobenú z fosílnych palív a ľudia ich používajú len ako druhé vozidlo v domácnosti.

Vedecká komunita aj klimatickí aktivisti a aktivistky si tento problém už dávno uvedomujú a hovoria, že aj energiu do elektromobilov treba vyrábať udržateľne, čo je pri fosílnych palivách nemožné. Okrem toho tiež zdôrazňujú, že treba podporovať výmenu spaľovacích vozidiel za elektrovozidlá a uprednostňovať hromadnú dopravu, ktorú autor v článku úplne ignoruje.

Samozrejme, že ak sa elektrické auto kúpi ako druhé vozidlo do domácnosti, tak to nebude mať taký pozitívny účinok, ako keby v rodine vymenili prvé auto za elektrické. Preto sme aj v Progresívnom Slovensku a SPOLU kritizovali vládnu dotačnú schému na podporu elektromobility.

Treba tiež spomenúť, že niektoré rozvojové krajiny sú v rozvoji elektromobility ďalej ako Európa. Napríklad India plánuje mať do roku 2030 aspoň 30-percentný podiel elektrických automobilov.

Nič nerobte, málo to pomôže

„Neznižujte svoju uhlíkovú stopu, lebo to pomôže málo“ je nosný argument Lomborgovho článku. Keby sme túto argumentáciu preniesli do charity, tak nikto z nás nebude posielať peniaze organizáciám bojujúcim napríklad s chorobami, chudobou či diskrimináciou. Veď tá troška nepomôže.

Podľa Lomborga treba len požadovať vyššie výdavky na výskum a vývoj zelenej energetickej techniky. Čítať toto v roku 2019, keď práve vedecká komunita už roky hovorí, že nemôžeme a nepotrebujeme čakať na ďalšiu zázračnú techniku, pomáha akurát tak oneskoreniu riešenia klimatickej krízy.

Už v roku 1992 podpísala výzvu Varovanie vedcov ľudstvu väčšina laureátov Nobelovej ceny vo vedeckých odboroch a 1700 vedcov.

V roku 2017 sa k novšej verzii výzvy pridalo vyše 25-tisíc vedcov, čo je najväčší počet podporovateľov akejkoľvek vedeckej práce v histórii.

Investovať do výskumu, samozrejme, treba. Hlavne vysokoemisný priemysel ako výroba hliníku či cementu potrebuje masívne investície do výskumu, ktorý by znížil jeho negatívne účinky na životné prostredie. Na ten sa už teraz sústreďuje napríklad Inovačný fond ETS.

Ale bez dopytu verejnosti po znížení produkcie CO2, bez reputačného rizika pre veľkých znečisťovateľov a ani bez osobných rozhodnutí pre zníženie uhlíkovej stopy by sa nevyvinul potrebný tlak. Neexistoval by tlak na firmy, aby vyrábali ekologickejším spôsobom, na banky, aby neinvestovali do fosílneho priemyslu, ani na politikov, aby bol boj za zníženie dosahu klimatickej krízy prioritou, akú si táto hrozba zaslúži. Bez spoločnej snahy a záujmu sa táto situácia jednoducho nepohne.

Odkaz demonštrujúcej verejnosti a vedeckej komunity je preto jasný: musíme konať už teraz a spoločne!

Zmena je možná

Vyhlásenie klimatickej krízy a nastavenie prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku nie sú ani prázdne frázy, ani neuskutočniteľné ciele. Podľa štúdie vedcov zo Stanfordu je prechod v 143 krajinách sveta (vrátane Slovenska) na čisto udržateľné zdroje energie do roku 2050 nielen možný, ale výsledkom by bola aj lacnejšia energia a zároveň vytvorenie viac pracovných príležitostí ako pri fosílnom priemysle. Už len nedávno schválený Európsky Green New Deal znamená investície v hodnote tisíc miliárd eur.

Je to príležitosť na prechod na bezuhlíkovú ekonomiku, ale v konečnom dôsledku aj na slušnú a dobre zaplatenú prácu pre ľudí na Slovensku a zdravšie prostredie pre všetkých. Slovensko nemôže byť večne montážnou dielňou dotujúcou starý špinavý priemysel. Najmä keď už existujú riešenia, prostriedky aj možnosti.

V niečom však s Lomborgom predsa len súhlasím: „Na to, aby sme vyriešili globálne otepľovanie, musíme prijať kolektívne zmeny bezprecedentného rozsahu.“ Áno, potrebujeme kolektívne zmeny – na úrovni Európskej únie a aj jednotlivých štátov. No na to, aby sa udiali, potrebujeme aj spoločenskú objednávku. A vládu, ktorá jej vyhovie.

Klimatická zmena

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie