Matúš Demiger
Na jar roku 2015 sa svet zdesene prizeral, ako extrémisti zo samozvaného Islamského štátu ničia vzácne staroveké pamiatky. V irackom Mosule kladivami rozbíjali sochy staré 2700 rokov, vypálili knižnicu s tisíckami vzácnych zbierok a buldozérmi sa pustili do archeologických vykopávok v Nimrúde.
Vyčíňanie radikálov vtedy odsúdil Európsky parlament aj OSN. Šéfka UNESCO Irina Boková sa vyjadrila, že je to „viac než len kultúrna tragédia“.
Dnes to vyzerá tak, že podobného kroku by sa neštítil ani americký prezident Donald Trump.
Po tom, čo americký dron zavraždil kľúčového iránskeho generála Kásema Solejmáního, Irán sľúbil Spojeným štátom odvetu. Na to Trump pred novinármi v lietadle Air Force One pohrozil, že možnou reakciou bude aj útok na iránske kultúrne pamiatky.
„Oni môžu zabíjať našich občanov. Oni môžu mrzačiť a mučiť našich občanov. Oni môžu vyhadzovať našich občanov do vzduchu. A my nesmieme siahnuť na ich pamiatky? Takto to nefunguje,“ povedal v pondelok ráno americký prezident.
Na to sa ozvalo aj samotné UNESCO a Trumpovi pripomenulo, že Spojené štáty podpísali dohody, ktorými sa zaviazali, že v prípade vojnového konfliktu nebudú poškodzovať kultúrne dedičstvo iných krajín.
Trump ešte predtým na Twitteri upozornil, že odveta za prípadný iránsky útok na americkú „osobu alebo cieľ“ bude možno „neprimeraná“.
„Tieto moje odkazy poslúžia ako upozornenie Kongresu USA, že ak Irán udrie na akúkoľvek americkú osobu či cieľ, Spojené štáty rýchlo a naplno úder vrátia, možno aj neprimerane,“ napísal Trump.
These Media Posts will serve as notification to the United States Congress that should Iran strike any U.S. person or target, the United States will quickly & fully strike back, & perhaps in a disproportionate manner. Such legal notice is not required, but is given nevertheless!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) January 5, 2020
Irán už v nedeľu oznámil odstúpenie od jadrovej dohody. Dva dni po zabití generála Solejmáního sa rozhodol, že končí so záväzkami, ktoré mu vyplývajú z medzinárodnej dohody z roku 2015.
Ako prvé pritom od dohody odstúpili Spojené štáty v máji roku 2018. Donald Trump vzápätí obnovil sankcie voči Iránu vrátane embarga na dovoz ropy.
Keď sankcie vlani ešte sprísnil, napätie medzi oboma krajinami sa vystupňovalo.
Vyhostenie vojakov
Keďže Američania zavraždili Solejmáního na irackom území bez súhlasu miestnej vlády, čakalo sa, či Bagdad zareaguje vyhostením amerických vojakov. Iracký parlament uznesenie, v ktorom žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine, v nedeľu napokon schválil.
Rezolúcie parlamentu nie sú podľa TASR pre vládu záväzné, ale samotný iracký premiér Ádil Abdal Mahdí už predtým vyzval poslancov, aby ukončili prítomnosť zahraničných vojakov v krajine.
V súčasnosti je na niekoľkých vojenských základniach v Iraku prítomných približne 5200 amerických vojakov. Do krajiny prišli v rámci dohody v roku 2014 s úlohou podporovať miestne iracké a kurdské sily v boji proti Islamskému štátu.
O rezolúcii, ktorá by obmedzila vojenské akcie prezidenta Trumpa týkajúce sa Iránu, bude tento týždeň hlasovať aj dolná komora amerického kongresu. Pre CNN to povedala predsedníčka snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.
Pohreb bude v utorok
Pre napätú situáciu na Blízkom východe sa v Bruseli v pondelok popoludní zišli veľvyslanci členských krajín NATO. Už v sobotu pritom Aliancia pozastavila výcvikovú misiu v Iraku.
V sobotu sa pre americko-iránsky konflikt stretne v Moskve aj nemecká kancelárka Angela Merkelová s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
V Iráne medzitým pokračujú pietne akcie. Keď v nedeľu večer dopravili rakvu s pozostatkami Kásema Solejmáního a ďalších zavraždených do Teheránu, na mehrabadskom letisku pri pristátí čakal dav trúchliacich ľudí.
V pondelok ulice Teheránu zaplavili ďalšie státisíce smútiacich. Podľa ČTK niesli plagáty so Solejmáního portrétom a červené šíitské vlajky, symbolizujúce krv neprávom zabitého človeka.
Nad Solejmáního rakvou sa modlil aj iránsky najvyšší duchovný ajatolláh Alí Chámeneí. Ako napísala agentúra AP, pri tradičnej moslimskej modlitbe za mŕtvych plakal, zatiaľ čo dav hlasno vzlykal a po modlitbe začal skandovať: „Smrť Amerike!“
Obradu sa zúčastnil aj iránsky prezident Hasan Rúhání, Solejmáního nástupca Esmáíl Káaní a dokonca aj líder palestínskeho hnutia Hamás Ismaíl Haníja. Pietne akcie pokračujú po celom Iráne, pohreb generála sa uskutoční v utorok v jeho rodnom meste Kermán.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
