Denník N

Drevo, lenivec, hanblivka, šampión, génius, naša hviezda – ako nálepky škodia deťom

Ilustračné foto - Flickr.com/Boris Thaser
Ilustračné foto – Flickr.com/Boris Thaser

Podľa psychologičky nie sú dobré ani pochvalné nálepky. Príbeh Anety a jej sestry to potvrdzuje.

Juraj je muž vo vyššom strednom veku, ktorý nielenže vyzerá o desať rokov mladšie ako väčšina jeho vrstovníkov, ale je aj v oveľa lepšej fyzickej kondícii. Pravidelne športuje, letá trávi na bicykli, zimu na bežkách aj zjazdovke, chodí plávať, v hokejovom klube svojich malých vnukov robí pomocného trénera. Hovorí, že pohyb miluje, šport mu pomohol prekonať aj stres z veľmi vážnej rodinnej krízy.

Keď sa Juraja opýtate, či bol športovec od detstva, zasmeje sa. „Ja? Ale kdeže. Väčšinu hodín telocviku som preplakal alebo presedel na lavičke. Bolo to také zlé, že dokonca môj otec, ktorý bol dosť tvrďas a hovorieval, že veci súvisiace so školou má riešiť mama, sa raz do tej školy sám vybral, aby sa opýtal, čo sa deje,“ spomína si.

Jurajovu triedu učil telecovikár, ktorý mal slabosť pre gymnastiku. Kým ostatné triedy sa preháňali po ihrisku s loptou, hádzali, skákali, behali, oni cvičili prostné alebo na kruhoch či na koni.

„Mne to vôbec nešlo, ako-tak hrazda, ale to bolo všetko. Neviem, či som bol úplne najhorší, ale ten učiteľ ma jednoducho nemal rád, a tak som bol za poleno. On mi ani inak nehovoril, len poleno. Bolo to pred viac ako 45 rokmi, vtedy sa učitelia často s deťmi bavili ako s handrami. To, že sa mi smiala celá trieda, už bol len doplnok k tomu celému,“ hovorí.

Lebo tak vyzerám

Takto to bolo celý druhý stupeň na základnej škole. Na gymnáziu Juraj mamu uprosil, aby mu u známej ortopedičky vybavila na telesnú ospravedlnenku.

„Nevedel som si predstaviť, že by som ešte ďalej znášal, ako sa mi na telesnej smejú. Bol som presvedčený, že som totálny športový antitalent. Navádzal k tomu aj môj výzor a charakter – nosil som okuliare, mal som miernu nadváhu, veľa som čítal, chodil som na matematické olympiády, zbieral som známky. Jednoducho antitéza športovca. Až neskôr som pochopil, že to všetko sú len hlúpe nálepky a predsudky.“

Keď mal Juraj sedemnásť,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie