Kostoly okolo nás
Skutočný stret je medzi tými, čo si vážia človeka, kultúru a civilizáciu, odsudzujú násilie a trvajú na pravidlách a ostatnými, ktorým sú tieto hodnoty cudzie
Fotky všetkých kostolov Slovenska je možno to posledné, čo by človek na webe „liberálneho“ média hľadal. Pritom projekt, ktorý sa tento týždeň ocitol na internetových aj tlačených stránkach Denníka N, v sebe skrýva dve posolstvá, ktoré sú dnes pre krajinu dôležité bez ohľadu na to, v čo kto verí:
Keď sa človek rozhýbe, dokáže veľké veci. Zdenko Dzurjanin sa zobral a bez vodičáku, grantov, či podpory inštitúcií za osem rokov obišiel všetky kostoly v krajine a stal sa popri tom chodiacou encyklopédiou. Keby každý u nás prejavoval túto dávku nasadenia, osobnej iniciatívy a spoľahnutia sa na seba, krajina by mohla vyzerať inak.
Pritom je zjavné, aký prospešný dokáže byť takýto zdravý „individualizmus“. Nielen preto, že vznikne dobrá výstava, neziskovka, alebo firma, ale aj preto, ako v konečnom dôsledku podporuje budovanie vzťahov, ktoré vytvárajú spoločnosť. Či už na cestách Slovenskom alebo potom neskôr pri príprave výstavy sa vždy našli ľudia, ktorí Zdenkovi Dzurjaninovi pomohli, plno bolo aj na utorkovej vernisáži v Klariskách.
Jednoducho preto, že keď niekto začne písať silný príbeh, takmer vždy sa nájdu ochotní ľudia pripravení pomôcť a stať sa jeho súčasťou.
Kostoly Slovenska: mapa, fotky a vyhľadávanie
O tradičných hodnotách sa dá baviť aj bez hádania. Verejné diskusie o náboženstve a duchovnom dedičstve strašne často skĺzavajú do ideologických sporov a ľahko môže vzniknúť zdanie, že Slovensko nemá dnes väčší konflikt, než je stret liberálov s konzervatívcami. Zdanlivo to dokazujú aj minulovíkendové protesty v Bratislave alebo diskusie o utečencoch.
Pritom je to naopak – skutočný stret je medzi tými, čo si vážia človeka, kultúru a civilizáciu, odsudzujú násilie a trvajú na dodržiavaní pravidiel a tými ostatnými, ktorým sú tieto hodnoty cudzie. Pohľad na mozaiku zloženú z fotiek vyše štyritisíc slovenských kostolov a na mapu posiatu farebnými bodkami, ktoré označujú miesta, kde stoja, môže pomôcť zabudnúť na hádky, ktoré prekrývajú túto podstatu.
Je totiž zjavné, že tradícia je tu taká silná, že ju treba rešpektovať, no na druhej strane si ani nemusí nič dokazovať. A vynikne tiež, o koľko hodnotnejšia je snaha niečo vybudovať alebo zachytiť od pokrikovania na ulici a hádok na Facebooku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
