Odmietol veľkokluby, lebo bez Ríma nedokázal žiť. S futbalom končí Daniele De Rossi

Tento týždeň ukončil kariéru Daniele De Rossi (36), jeden z najlepších hráčov talianskej Serie A v 21. storočí. Hoci od leta pôsobil v argentínskom klube Boca Juniors, celú ju strávil v AS Rím, podobne ako ďalšia klubová legenda Francesco Totti.

O De Rossim sa v Ríme vždy hovorilo ako o budúcom kapitánovi, mužovi, ktorý povedie mužstvo po Tottiho konci. Keďže ten sa rozlúčil až v sezóne 2016/2017, De Rossi odohral najlepšie roky v jeho tieni.

Hráčov ako De Rossi či Totti je už v modernom futbale málo. V Taliansku môže byť príkladom slávny obranca AC Miláno Paolo Maldini, v Anglicku Frank Lampard so Stevenom Gerrardom. De Rossi pred odchodom do Argentíny odohral za prvý tím AS Rím 616 zápasov a z klubu neodišiel, hoci mal veľa zaujímavých ponúk. Zostal, aj keď si nemohol užívať ligové tituly či víťazstvá v Lige majstrov.

Bol technicky skvele vybaveným futbalistom, ale báli sa ho aj pre jeho nasadenie a tvrdosť. „Niektorí mladí hráči ma iritujú,“ povedal v rozhovore pre talianske médiá, z ktorého citoval Daily Mail. „Keď vidím, ako robia živé videá na Instagrame zo šatne pred zápasmi, najradšej by som im dal bejzbalovou pálkou po zuboch.“

Mix Gattusa a Pirla

Potom však dodal: „Keď som začínal ja, všetko bolo inak, ale to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Teraz sa dvadsaťročný chlapec dostane do prvého tímu a možno má na Instagrame viac sledovateľov ako Messi. Keď som bol mladý, starší hráči často povedali: ‚Toto nie je ako v našej ére.‘ Ale to je život. Títo 18-roční chlapci sa tiež o dvadsať rokov budú sťažovať na mládež.“

De Rossi chcel na konci minulej sezóny ešte v Ríme zostať, ale klub mu neponúkol predĺženie kontraktu. Zatiaľ čo iní veľkí futbalisti odchádzajú na konci kariéry do Číny, Spojených štátov amerických či arabských krajín, De Rossi si netradične vybral argentínsku Bocu Juniors, jeden z najväčších klubov v Latinskej Amerike. Tam však pre zdravotné problémy nastúpil iba do šiestich duelov.

Argentínski fanúšikovia ho teda už nemohli vidieť na vrchole formy, keď patril k najlepším hráčom na svojom poste na svete. V Taliansku sa objavil v čase, keď v reprezentácii v strede zálohy dominovali Gennaro Gattuso s Andreom Pirlom, teda dvaja muži, ktorí fungovali vo vzájomnom protiklade. Zatiaľ čo Gattuso patril k najtvrdším, najobávanejším a najagresívnejším hráčom sveta, Pirlo bol vždy stelesnením futbalového romantika.

De Rossiho si vtedajší tréner talianskej reprezentácie Marcello Lippi obľúbil, lebo bol v podstate mixom Gattusa a Pirla. Dokázal byť platný smerom dozadu a získavať lopty, ale zároveň aj tvoriť hru, organizovať hráčov okolo seba či vystreliť. Najviac sa mu darilo pod vedením trénera Luciana Spallettiho, ktorý na ňom postavil systém 4-2-3-1, kde De Rossi najčastejšie nastupoval po boku defenzívnejšie ladeného záložníka, najmä Davida Pizarra či Alberta Aquilaniho. De Rossiho taktické úlohy na ihrisku sa nedali vymedziť iba na jednu pozíciu, pripomínal teda napríklad známeho bývalého hráča Bayernu Mníchov Bastiana Schweinsteigera. Na Eure 2012 ho dokonca používali ako stredného obrancu a pomohol Talianom dostať sa až do finále.

Z Ríma nechcel odísť

Hráčov De Rossiho typológie bolo na svete málo, preto sa oňho zaujímali viaceré veľkokluby. Na konci kariéry priznal, že trochu ľutuje, že nezažil atmosféru v Premier League či La Lige. Odchod z AS Rím by mu však vraj spôsobil ešte viac bolesti: „Potreboval som hrať za Rím. Z nastupovania v tomto drese mám fyzické aj emocionálne potešenie. V rokoch, keď som mal odísť, som vybiehal na ihrisko so slzami v očiach. Pozrel som sa naokolo a pomyslel som si, že toto je možno môj posledný zápas na štadióne Stadio Olimpico. V tých momentoch som si vždy uvedomil, že bez Ríma by som nemohol žiť. Bolelo by ma to viac ako to, že som nezažil zápas Realu Madrid s Barcelonou alebo som si nezahral na najkrajších štadiónoch v Anglicku. Aspoň si to myslím.“

Keď v roku 2012 odmietol lukratívnu ponuku Manchestru City, na tlačovej konferencii povedal: „Zostávam kvôli tomuto tímu. Kvôli fanúšikom a preto, lebo verím v tento projekt.“ De Rossi bol vtedy údajne najlepšie plateným hráčom v Taliansku, ale City mu ponúkalo približne 130-tisíc libier týždenne. Už predtým sa snažilo zo Serie A získať napríklad Kakáa, vtedy najlepšieho hráča sveta nastupujúceho za AC Miláno, ale v prípade De Rossiho bola iná situácia, keďže City vyhralo anglickú ligu a malo veľké ambície v Lige majstrov.

Ale De Rossi aj tak neodišiel. „Skvelou správou je, že ani peniaze City nedokážu kúpiť každého,“ zhodnotil novinár Guardianu Paul Wilson. Prestúpil teda až na konci kariéry, pričom transfer práve do klubu Boca Juniors sa vôbec nečakal. Klub má úzke väzby na taliansku komunitu v Buenos Aires, ale publicista Jonathan Wilson ako jeden z motívov spomínal aj obdiv De Rossiho voči legendárnemu argentínskemu záložníkovi Juanovi Románovi Riquelmemu. V argentínskej lige, ktorej kvalita vzhľadom na globalizáciu vo svetovom futbale výrazne klesla (v zahraničí pôsobí približne 1800 tamojších futbalistov), bol však podľa Wilsona skôr turistom, ktorý si vychutnával záverečné obdobie kariéry.

De Rossiho si mnohí zapamätajú aj ako obrovskú osobnosť mimo ihriska. Keď pred štyrmi rokmi zomrel Pietro Lombardi, obľúbený kustód talianskej reprezentácie, prezývaný Spazzolino (zubná kefka – lebo hráčom dobre čistil kopačky, pozn. red.), De Rossi prišiel na jeho pohreb so zlatou medailou majstra sveta z roku 2006 a nechal ju v jeho truhle.