Celý svet bol Charlie. Päť rokov po útoku sa redakcia satirického časopisu zmenila na nedobytnú pevnosť
Zamestnanci francúzskeho týždenníka, ktorý sa vysmieva z politikov, náboženstva aj prírodných nešťastí, podliehajú bezpečnostným opatreniam ako veľvyslanci.
Okolo 11.30 sa kreslička Corinne Rey vracala späť do redakcie Charlie Hebdo, keď ju prepadli dvaja ozbrojení muži. Vyhrážali sa jej, že ak ich nevpustí do budovy chránenej kódom, zabijú ju aj jej dcéru.
Následne ju vzali na druhé poschodie, kde pred ňou zastrelili karikaturistu Georgesa Wolinskeho a Jeana Cabuta známeho ako Cabu.
Medzitým sa jej podarilo skryť pod stôl, odkiaľ počula výstrely. Bratia Kouachiovci za pár minút automatickými zbraňami zastrelili na porade redakcie francúzskeho satirického týždenníka osem novinárov vrátane šéfredaktora Stéphana Charbonniera zvaného Charb a policajta, ktorý pracoval ako jeho bodyguard.
„Pomstili sme proroka Mohameda. Zabili sme Charlie Hebdo,“ kričali, keď bežali po parížskej ulici.
Útok na francúzsky časopis sa odohral pred piatimi rokmi, odvtedy je z redakcie nedobytná pevnosť. Časopis si zachoval svoj typický humor a jeho náklady sa po obrovskom náraste v roku 2015 vrátili na pôvodné čísla pred atentátom.
Islamský štát, Al-Káida a výnimočný stav
Týždenník sa rozhodol pripomenúť si piate výročie špeciálnym vydaním s názvom Nové cenzúry, nové diktatúry?, v ktorom sa venuje slobode prejavu, predovšetkým v súvislosti so sociálnymi sieťami.
Rovnako tiež dal priestor rodinám a blízkym obetí, ktoré si vyžiadal útok spred piatich rokov.
⚫ Numéro spécial, 5 ans après : Nouvelles censures, nouvelles dictatures ?
👉 Les proches des disparus se souviennent
👉 @LaureDaussy enquête sur les sensitivity readers
👉 Richard Malka sur la liberté d'expression➡ En kiosque demain et sur https://t.co/5SPrx5Rgmh pic.twitter.com/l5prxqRh7r
— Charlie Hebdo (@Charlie_Hebdo_) January 6, 2020
Na obete atentátu zo 7. januára 2015 sa spomína každoročne na ulici Nicolasa Apperta v 11. parížskom obvode, ktorá sa vtedy premení na tiché miesto so záplavami kvetov a zástupom ľudí. Práve tu sídlila redakcia, kým na ňu nezaútočili bratia Chérif a Said Kouachiovci, ktorí netajili svoj obdiv k teroristickej skupine Al-Káida.
„Počul som rany a myslel som si, že sú to petardy. Chcel som
