Všetko, čo pre nás existuje, predstavuje len päť percent reality
Ako zareagujete, keď vám povieme, že svet, ako ho poznáme – so všetkým možným, od zrniek piesku po hviezdy, od elementárnych častíc po galaxie, všetka jeho hmota a energia – tvorí len päť percent vesmíru a že o zvyšných 95 percentách nevie veda nič okrem niekoľkých dosť divokých hypotéz?
Najskôr nijako. Je to taký abstraktný oznam, že nevyvoláva žiadnu emóciu. Vlastne ani údiv nie. Dôvod je zrejme ten, že už ten „predstaviteľný“ svet je nepredstaviteľný až dosť. Elektrón ani čiernu dieru si predstaviť nedokážeme, takže objekty, ktoré sa nachádzajú úplne mimo tejto reality, už žiadnu ďalšiu úroveň úžasu nepridávajú.
Výnimku, samozrejme, tvoria vedci, v ktorých kompetencii sa táto záhada nachádza, teda kozmológovia, fyzici a v menšej miere astronómovia. Temnou hmotou a temnou energiou, čo je označenie pre tie neznáme časti vesmíru, sa však ani oni nezaoberajú ako nejakým akútnym problémom.
Veda je pragmatická a vyberá si prednostne tie problémy, ktoré poskytujú nádej na vyriešenie v dohľadnom čase. Tento medzi ne nepatrí.
Predpokladá sa, že ide vlastne o dva problémy. Medzi temnou hmotou a temnou energiou zrejme nie je žiadna spojitosť, len ju mylne naznačujú ich nešťastne vybrané pomenovania. Preberieme si ich preto oddelene.
Temná hmota a sférický bastard
Čím lepšie dokážu ľudia pozorovať vesmír, čím viac objektov v ňom vidia, tak sa mení predstava o jeho usporiadaní. Keď Galileo ako prvý namieril ďalekohľad k nočnej oblohe, zbadal mesiace Jupitera. To bol začiatok konca geocentrickej predstavy o vesmíre a počiatok poznania slnečnej sústavy vrátane – a to je veľmi dôležité – realistického odhadu jej rozmerov.
V devätnástom storočí astronómovia zistili, že existujú iné galaxie, že naša Mliečna dráha je len jednou z mnohých a že Slnko je bezvýznamná hviezda na okraji obrovského systému.
Tretím otrasom prechádzame teraz. Vyplýva z neho, že hmota a energia, ako ich poznáme, tvoria len okrajovú zložku vesmíru. Dá sa na to pozerať aj tak, že sa dozvedáme stále viac o svojej bezvýznamnosti.
Termín „temná hmota“ ako prvý použil astronóm Fritz Zwicky v roku 1933. Zvyčajne je označovaný za Švajčiara, ale narodil sa v Bulharsku a celú pracovnú kariéru strávil v Kalifornii.
Preslávil sa svojráznym, často surovým správaním (okrem pojmov „temná hmota“ a „supernova“ zaviedol tiež označenie „sférický bastard“, čím mal na mysli človeka, ktorý sa ako
