Prevrat, útok na ambasádu a tichá vojna. Prečo sú Irán a USA takí nepriatelia
George Bush mladší koncom januára 2002 predstúpil pred kongres, aby predniesol svoju výročnú správu o stave Únie. Pár mesiacov po útokoch na Dvojičky a po spustení invázie do Afganistanu bol témou číslo jedna terorizmus.
Bush v pamätnom prejave prišiel s konceptom osi zla – skupiny štátov, ktoré podporujú terorizmus, snažia sa získať zbrane hromadného ničenia a ohrozujú svetový mier. Okrem Iraku a Severnej Kórey menoval aj Irán.
Islamskú republiku tak zaradil medzi najväčších nepriateľov Spojených štátov.
Vzťah medzi USA a Iránom však nabral negatívny smer ešte desaťročia predtým a vyhrotený je dodnes. Dôvody sú ideologické, geopolitické aj historické. O čo presne ide, vysvetľujeme s historikom Lukášom Rybárom a odborníkom na zahraničnú politiku Daliborom Roháčom.
Kritický rok 1979
Kľúčový pre vysvetlenie vzťahov medzi USA a Iránom je rok 1979. Pred štyridsiatimi rokmi došlo k dvom udalostiam, ktoré zmenili spôsob, ako sa USA pozerajú na Irán, a nenávratne narušili ich vzťahy.
Ide o udalosti, ktoré sa odohrali s odstupom niekoľkých mesiacov. Najprv v apríli v Iráne zvrhli režim kráľa Mohammada Rezú Pahlavího, ktorý Američania podporovali.
O sedem mesiacov neskôr radikálni študenti vtrhli na americkú ambasádu v Teheráne. Začala sa rukojemnícka dráma, ktorá trvala až do januára 1981.
Dalibor Roháč hovorí, že tieto udalosti spôsobili obrat v iránskej zahraničnej politike. „Tá od roku 1979 vidí ako hlavného nepriateľa USA a Izrael a odvtedy proti Spojeným štátom, Izraelu a ich spojencom bojuje, niekedy otvorenejšie, niekedy skrytejšie,“ vraví analytik, ktorý v parlamentných voľbách kandiduje za PS/Spolu.
Za kľúčový pre rozvoj nepriateľských vzťahov USA a Iránu považuje rok 1979 aj historik z Univerzity Komenského Lukáš Rybár. Dodáva však, že kritické tendencie voči americkej politike sa v Iráne objavili už predtým, ešte za vlády Pahlavího, posledného iránskeho šáha.
Prvý kritický moment prišiel, keď bol
