Denník N

Závisť otrávila jej priateľstvá, vzťahy s rodinou a napokon aj ju samu

Ilustračné foto - Flickr.com/Raúl González
Ilustračné foto – Flickr.com/Raúl González

Keď rozpráva Soňa o svojej minulosti, spomína si celkom presne na moment, keď ju začala definitívne ovládať závisť.

Naše životy a vzťahy nemusia ničiť len choroby, nešťastia, závislosti či nepriaznivé okolnosti. Môže ich rozkladať aj závisť, ako sa to stalo Soni a jej manželovi Danielovi.

Z páru, ktorému navonok nič nechýbalo, sa stala zatrpknutá dvojica sledujúca, čo nové si kúpili ich známi, koľko zarábajú ich súrodenci, kto bol kde na dovolenke a aký má výtlak na sociálnych sieťach. „Podľa mňa sa o závisti a jej zničujúcej sile veľmi málo hovorí, pritom je jej podľa môjho názoru čoraz viac,“ myslí si Soňa.

Závisť nie je niečo, s čím by sme sa práve chválili alebo o čom by sme chceli hovoriť s inými. Asi každého aspoň raz v živote premkla, napokon, je to jedna z ľudských emócií a nikto nie je dokonalý, teda stopercentne dobroprajný. V našej kultúre máme zakorenené, že závisť nie je dobrá emócia, u nás väčšinoví katolíci veria, že patrí medzi sedem hlavných hriechov, aj biblické príbehy či grécke báje opisujú jej deštrukčné dôsledky.

Závisť si ľudia niekedy zamieňajú so žiarlivosťou, lebo môže byť rovnako skľučujúca a má podobné prejavy, ale je medzi nimi rozdiel. Žiarlivosť sa odohráva zväčša vo vzťahovej rovine a je výsledkom strachu z toho, že človek príde o niekoho alebo o niečo, čo už je v jeho živote prítomné. Partneri napríklad žiarlia na nových zaujímavých ľudí v okolí svojej „polovičky“, deti na novonarodených súrodencov, šéfovia na priebojných ambicióznych zamestnancov. Všetky tri prípady spája obava zo straty – či už blízkej osoby, alebo výhodného postavenia.

Vieme, aká je pravda, ale to nestačí

Závisť je o tom, že človek nemôže zniesť, že nemá to, čo má niekto iný, a túži po tom. Môže ísť o materiálne veci, ale aj o talent, výzor, postavenie, dobrú rodinu či v posledných rokoch aj o popularitu alebo dokonalý imidž na sociálnych sieťach.

Klinická psychologička Rachel Andrewová denníku Guardian povedala, že vo svojej ambulancii sa stretáva so závisťou čoraz častejšie, keď jej klienti rozprávajú o tom, ako nemôžu dosiahnuť životný štýl, ktorý by chceli a vidia ho u druhých ľudí.

„To, že využívame platformy ako Facebook, Twitter, Instagram a Snapchat, len znásobuje tento znepokojujúci trend. Sociálne médiá nám všetkým umožnili porovnávať sa prakticky s každým. V minulosti mohli ľudia závidieť akurát tak susedom, ale teraz sa môžu porovnať s kýmkoľvek na svete.“

Psychologička potvrdila, že väčšina ľudí si dobre uvedomuje, že fotografie na sociálnych sieťach sú upravované, že ľudia tam prevažne informujú o najlepších veciach vo svojom živote. Na intelektuálnej úrovni sme s tým vyrovnaní, ale „na emocionálnej to v nás stále môže vyvolávať búrlivé reakcie. Ak sa tie fotografie prepoja s tým, po čom človek momentálne túži, ale nemá to, je to veľmi mocná emócia.“

Pozri, čo si zas nesie domov

Keď Soňa opisuje samu seba, používa minulý čas. „Bola som pomerne extrovertná vyrovnaná osoba s primeraným počtom známych, v práci sa mi darilo, ale nebola som ten typ, pre ktorý je kariéra všetko. Rada som sa pekne obliekala aj si prezerala časopisy o bývaní. Vedela som ľudí aj pochváliť, aj im skutočne dopriať, nie len tak, aby sa nepovedalo. Teraz samu seba nespoznávam.“

Jej premena, ako tomu hovorí, sa začala, keď sa presťahovali do nového domu. Dostavali ho s veľkými finančnými ťažkosťami, bol evidentne nad ich pomery, ale oni si to nechceli priznať. „Moja sestra

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie