Denník N

Kráľ Teodor v Benátkach alebo mladí umelci v Opere SND

Na fotografii: B. Prýgl (Teodoro). www.snd.sk
Na fotografii: B. Prýgl (Teodoro). www.snd.sk

Prečítajte si recenziu historicky prvého počinu operného štúdia SND.

Prvá premiéra operného štúdia a posledná premiéra divadelnej sezóny v národnom divadle splnila očakávania, o ktorých som v Denníku N písal deň pred premiérou.  V zásade nemôžeme chcieť od operného štúdia, ktoré tvoria študenti a absolventi vyšších umeleckých škôl, aby predviedli rovnaký výkon ako zabehaný profesionálny súbor. Je namieste, ak budeme tolerantnejší a prehliadneme drobné interpretačné a technické nedostatky.

Kráľ Teodor v Benátkach je satirická opera o dvoch dejstvách v talianskom jazyku od Giovanniho Paisiella. V diele sa prelínajú viaceré dejové línie. Tú najdôležitejšiu vytvára samozvaný kráľ Korziky Teodor, ktorý sa skrýva v Benátkach pod menom Albert so svojím pomocníkom Gaffiriom. Keďže počas svojich ciest minul všetok svoj majetok a narobil si veľké dlhy, snaží sa získať dcéru hostinského Taddea, aby vyženil veľké veno. Lisette však dvorí aj ďalší nápadník, Sandrino, ktorý Teodorov podvod odhalí a pseudokráľa zavrú do väzenia.

Druhú líniu tvorí zosadený turecký sultán Acmet, ktorý do Benátok uteká pred vlastným synovcom. Acmet sa spozná s Teodorovou sestrou Belisou (súrodenci sa v hostinci stretnú náhodne) a vykľuje sa z nej, povedané dnešným jazykom, zlatokopka. So sultánom sa chce spojiť aj Teodor, ktorý v ňom vidí potenciál svojho návratu na trón. Na konci opery vyjde pravda na povrch a všetci sa zo svojich rolí vrátia do bežného života.

Acmet a Sandrino. Zdroj: www.snd.sk

V opernom štúdiu pripravili Paisiellovo dielo v úprave Hansa Teodora Henzeho z roku 1992. Upravená bola dĺžka predstavenia, vkomponovaný klavír do recitatívov a zmena metra v hudobných číslach (najsignifikantnejšie sa to prejavilo na konci prvej časti, keď speváci mali svoje party v úplne inom metre ako orchester, a doslova bolo vidieť, ako nastupujú podľa posluchu toho druhého. Keby sa pomýlil v nástupe hocikto z nich, vyhodilo by to z taktu všetkých).

Tolerantní ostaňme aj pri režisérke Lenke Horinkovej, ktorá ako asistentka réžie dostala prvýkrát možnosť spraviť samostatnú réžiu. V rozhovore pre Operu Plus režisérka povedala: „Hudba prináša motívy, ktoré režisér musí prirodzene rešpektovať a reflektovať na scéne, musia na javisku vyznieť“. To sa aj podarilo, herecký výkon mladých umelcov bol nadpriemerný aj v porovnaní s operami nášho klasického súboru. Scénky Kráľa Teodora sú vtipné, plné satiry a neraz diváci prepuknú v hlasný smiech.

Na fotografii: K. D. Paar (Gafforio), K. Vylíčilová (Lisetta), J. Škarka (Teodoro), T. Šelc (Taddeo)

Lenka Horinková dej opery vsadila do Benátok v období karnevalu v bližšie nešpecifikovanom období. Keďže sme pozorovateľmi zásnub, ktoré musí schváliť otec, sivých natočených parochní a historických odevov, predpokladajme, že ide o historické obdobie z konca 18. storočia. Tu nastáva logický lapsus: ak ide o historické obdobie, prečo má Teodor v rukách fotoaparát a robí si selfie? Prečo dostáva hostinský Taddeo po vymenovaní za generála kalašnikov? Alebo naopak, ak je hra vsadená v modernom kontexte, prečo v nej je tak veľa pátosu a klišovitých gestikulácií? Režisérka vyškrtala aj z upravenej Henzeho verzie niekoľko scén, čo mladým spevákom a konzistentnosti príbehu pomohlo. Dielo hudobne naštudoval Marián Lejava a orchester pod jeho vedením hrá presne a kvalitne, na Kráľa Teodora sa však pozerá rovnako ako režisérka. Ide ale o vec vkusu, preto to nechajme na osobné posúdenie, nakoľko sa so scénou bude naša estetika zhodovať.

Zaujímavý a rôzne kvalitný výkon počas večera podávali sólisti. Kráľa Teodora nacvičovali na premiéru štyri mesiace a javisková súhra bola výborná, rovnako ako herecký výkon väčšiny mladých umelcov. Josef Škvarka ako Teodoro je typ basistu, ktorý zvykne mať najlepšie dispozície pred štyridsiatkou. Nakoľko sa dokázal pohrať so spodnými tónmi, natoľko sa neozývali jeho výšky. Má však príjemnú farbu hlasu a vynikajúce herecké zdatnosti. Jeho kumpána Gafforia spieval v prvej premiére Klaus Dieter Paar, nevýrazný tenorista s dobre posadeným hlasom, no nedostatočnou prieraznosťou. Rovnako nevýrazný dojem zanechala Reinhild Buchmayer, vďaka slabšej technickej stránke; v orchestri v každom silnejšom zvuku jej hlas zanikal. Ako Lisetta sa predstavila Kristýna Vylíčilová, ktorá spievala intonačne výborne, technicky najmä pri držaných vysokých tónov neudržala belcantovský tón. Ťažko však z jedného vystúpenia povedať, či šlo o technickú nevyspelosť alebo momentálnu indispozíciu.

Azda najlepším výkonom sa predstavil Csaba Kotlár ako sultán Acmet. Jeho technike a herectvu možno vytknúť iba nuansy a muzikálne pozdvihol úroveň celého predstavenia. Tomáša Šelca (hostinský Taddeo) poznáme skôr z koncertnej činnosti a duchovnej hudby, v tomto odbore sa profiluje ako spevák s veľkými vyhliadkami do budúcnosti. Satirická opera však nie je jeho šálka kávy, no podal solídny výkon. Krab Granchio – Matej Benda – je študovaný barytón,  v predstavení však spieval kontratenorový part. Patrí medzi najmladších členov kolektívu a prejavujú sa uňho ešte viaceré základné technické nedokonalosti, ako kontratenorista sa však nemusí báť, že nenájde umelecké uplatnenie.

Je škodou, že premiéra operného štúdia prišla týždeň pred skončením sezóny. Do jej konca stihnú Kráľa Teodora odohrať ešte 28. júna v rámci festivalu Viva Musica! ako open-air predstavenie na Hlavnom námestí v Bratislave. Ako sa na námestí popasujú s technickými možnosťami, to bude v poradí druhá výzva za posledné dni. V budúcej sezóne nás čakajú iba štyri predstavenia za sedem mesiacov (prečo tak málo?), určite choďte podporiť mladých spevákov a zabaviť sa pri príjemnej groteske.

Hodnotenie autora recenzie: 65%

Giovanni Paisiello, Hans Werner Henze:
Kráľ Teodor v Benátkach (Il re Teodoro in Venezia)

Hudobné naštudovanie: Marián Lejava
Dirigent: Marián Lejava (alt. Branko Ladič)
Réžia: Lenka Horinková
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Martin Kotúček
Dramaturgia: Martin Bendik
Hrá Orchester SND Bratislava


Premiéra 24. júna 2015, historická budova SND Bratislava

Lisetta – Kristýna Vylíčilová (alt. Blanka Jílková)
Belisa – Reinhild Buchmayer (alt. Andrea Nemcová)
Gafforio – Klaus Dieter Paar (alt. Štefan Horváth / Marek Tokoš)
Sandrino – Ruzil Gatin (alt. Patrik Horňák / Juraj Kuchar)
Acmet – Csaba Kotlár (alt. Jakub Gubka / Marek Pobuda)
Teodoro – Josef Škarka (alt. Boris Prýgl)
Taddeo – Tomáš Šelc (alt. Igor Bečár / Josef Škarka)
Slečinky – Michaela Sojčáková, Dominika Výberová (alt. Ivana Kurtulíková)
Exekútor – Marián Hrdina (alt. Mário Tóth)
Krab Grancchio – Matej Benda

 

Teraz najčítanejšie