Denník N

Mediabriefing logoMediaBrífing: Vo Fínsku sa nebude pracovať iba 4 dni týždenne, novinári urobili chybu

MediaBrífing je piatkový newsletter o médiách a internete. V dnešnom vydaní sa dočítate:

• Ako sa rozšírila nepravdivá informácia o Fínsku.
• Ako šéfovia médií vidia budúcnosť žurnalistiky.
• Slovenský konšpirátor je obvinený z daňových podvodov.
• Víťazi a porazený týždňa, titulka týždňa a graf týždňa.

Fínska premiérka Sanna Marinová. Foto – AP

Tá správa sa šírila na sociálnych sieťach veľmi dobre a zbierala tisícky lajkov. Nová mladá fínska premiérka Sanna Marinová vraj chcela zákonom presadiť skrátenie pracovného týždňa na štyri dni po šesť hodín. „Verím, že si ľudia zaslúžia tráviť viac času so svojimi rodinami, blízkymi, koníčkami,“ povedala Marinová.

Správu zverejnili viaceré britské médiá, napríklad Guardian, Evening Standard, Independent, Sun či Daily Mail. Odtiaľ sa rozletela do celého sveta, v USA ju vydali napríklad weby Quartz a Mashable, televízia CNBC, na Slovensku napríklad Hospodárske noviny a portál Startitup.

Avšak nebola to pravda.

Fínska vláda tento týždeň informáciu poprela. „V programe fínskej vlády nie je zmienka o štvordňovom týždni,“ napísala vláda na Twitteri s tým, že k skráteniu pracovného týždňa nerobí žiadne kroky.

Ako nepravdivá informácia vznikla?

Pôvod nepresnej informácie zmapoval web News Now Finland. Premiérka Marinová sa v auguste 2019, ešte ako ministerka dopravy, zúčastnila osláv 120. výročia vzniku sociálnodemokratickej strany. Počas panelovej diskusie spomenula aj možnosť 4-dňového pracovného týždňa alebo 6-hodinového pracovného dňa. Upresnila vtedy tiež, že nenavrhuje obe možnosti súčasne.

V decembri, pár dní po tom, čo bolo oznámené, že Marinová sa stane premiérkou, jej názory pripomenul rakúsky web Kontrast. Urobil to v kontexte a správne.

Následne, 2. januára 2020, tému v angličtine spracoval bruselský web New Europe. Formulácia tejto správy však vyvolala dojem, že nová premiérka prichádza s výzvou na zásadnú zmenu pracovného času.

Správu potom vydali mnohé svetové médiá – a žiadne si ju evidentne neoverilo.

Keď sa ukázalo, že informácia je nepresná, denník Guardian celú svoju správu prepísal. Viaceré ďalšie weby upravili formuláciu, aby bola presná, no mnohé médiá nechali pôvodný text bez opravy či upresnenia.

„Nie je to najškodlivejšia falošná správa, ale spôsob, akým bola vydaná, upravená a rozhodne nie overená toľkými inak dôveryhodnými médiami, je v dobe, keď ľudia rýchlo šíria informácie bez preskúmania ich pôvodu, znepokojujúci,“ píše David Mac Dougall pre News Now Finland.

Pre slovenských novinárov a čitateľov je aj tento prípad ďalšou pripomienkou, že aj rešpektované svetové médiá robia chyby a ani pri najväčšej snahe sa im nedá úplne predísť.

Skutočne profesionálne a zodpovedné redakcie však nepresné informácie upravili a chybu si priznali. Tie zvyšné sa tešia, koľko klikov a lajkov články urobili, no hoci sa ďalej môžu šíriť na webe, už sa neobťažovali pôvodný text opravovať.


Ako šéfovia médií vidia budúcnosť žurnalistiky?

Vo štvrtok zverejnil Reuters Institute mediálne predpovede na rok 2020. Vychádzajú z názorov 233 novinárov a manažérov médií v 32 krajinách. Ako vidia budúcnosť?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Médiá

Mediabriefing logoMediaBrífing

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie