Denník N

Slováci z Vojvodiny utekajú za lepším životom na Slovensko, menšine hrozí zánik

Insitní dolnozemskí maliari sú na Slovensku veľmi obľúbení - toto je obraz Sedliaci v dedine autora Juraja Lavroša. Foto - TASR
Insitní dolnozemskí maliari sú na Slovensku veľmi obľúbení – toto je obraz Sedliaci v dedine autora Juraja Lavroša. Foto – TASR

Slováci zo Srbska, ktorí k nám prichádzajú za prácou, musia často čeliť predsudkom a v oboch krajinách sa cítia ako menšina.

Slovensko vnímajú ako bezpečnú a pokojnú krajinu, ale medziľudské vzťahy hodnotia ako veľmi formálne, racionálne a rezervované. Majú pocit, že nám chýba srdečnosť a bezprostrednosť, ležérnejší prístup k životu, aký poznali v Srbsku. A doslova ich uráža, keď ich nevnímame ako Slovákov, ale ako Srbov alebo Juhoslovanov.

Aj tieto zistenia prináša výskum migrácie vojvodinských Slovákov na Slovensko, na ktorom už od roku 2015 pracuje srbská etnologička Sanja Zlatanović a slovenský politológ Juraj Marušiak.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • že Srbsko každý deň opúšťa okolo 140 ľudí,
  • prečo je ich cieľovou krajinou často Slovensko,
  • aké ťažkosti u nás zažívajú migranti zo Srbska,
  • kto migráciou získava a kto stráca,
  • v ktorých oblastiach môžu byť následky najdrastickejšie.

Aké sú hlavné dôvody migrácie vojvodinských Slovákov na Slovensko, ktorú môžeme sledovať v posledných rokoch?

Juraj Marušiak: Motivovaná je hlavne ekonomicky. Nové životné perspektívy, ktoré im ponúka Slovensko ako členský štát Európskej únie, presahujú jeho hranice. Navyše vďaka krajanskej politike majú možnosť na Slovensku získať štipendiá, ktoré im umožňujú študovať alebo zamestnať sa bez nutnosti vybavovať si pracovné povolenie. Hlavným dôvodom, pre ktorý odchádzajú na Slovensko, je teda túžba po lepšom a šťastnejšom živote, po lepších materiálnych štandardoch.

Sanja Zlatanović: Prvá vlna migrácií zo Srbska súvisela s vypuknutím vojnových konfliktov. Išlo najmä o mladých ľudí, neraz študentov. V prípade mužov zohrávala úlohu aj snaha vyhnúť sa mobilizácii. Súčasná vlna súvisí s hospodárskou krízou po roku 2008, ktorá sa v Srbsku doposiaľ prakticky neskončila, pričom náhly rast sme zaznamenali od roku 2015.

Tamojší Slováci dnes čelia takým istým problémom ako ostatní občania Srbska – vysokej nezamestnanosti, dlhotrvajúcej hospodárskej kríze, ale aj vysokej korupcii a klientelizmu. Masové ekonomické migrácie sa netýkajú iba príslušníkov slovenskej menšiny či celkovo menšinového obyvateľstva, ale zasahujú aj väčšinové obyvateľstvo. Dôsledky vidíme aj v príleve pracovníkov zo Srbska do slovenských podnikov – ani zďaleka nejde iba o príslušníkov tamojšej slovenskej menšiny. Štatistiky ukazujú, že Srbsko každoročne opúšťa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Migrácia

Rozhovory

Zahraniční pracovníci na Slovensku

Teraz najčítanejšie