Zostrelenie lietadla je katastrofa aj pre iránsku propagandu

Výnimočne môžeme veriť iránskemu režimu, že zostrelili ukrajinské lietadlo omylom a že ich to veľmi, ale skutočne veľmi mrzí.

Vládcovia Iránu nemajú najmenší problém masovo zabíjať nevinných ľudí vrátane vlastných občanov, ak to vyhovuje ich politickým cieľom. To je ostatne základná taktika teroristických hnutí, ktoré Teherán po celom svete podporuje a riadi. Cieľom teroristov nie je zabiť konkrétneho nepriateľa, ale vyvolať všadeprítomný strach, pocit, že nikto nie je v bezpečí.

Nevinní ľudia preto nie sú vedľajšie obete teroristických útokov, ale ich primárny cieľ. Za iných okolností by takýmto primárnym cieľom iránskych vládcov mohlo byť pokojne aj veľké lietadlo plné cestujúcich. Ale nie v súčasnej situácii.

V posledných rokoch iránsky režim (s nezanedbateľnou pomocou Donalda Trumpa) robí všetko pre to, aby si vylepšil svoj imidž na Západe, aby západné demokracie rozdelil a postavil proti Spojeným štátom jeho spojencov najmä z Európy. Zabitie generála Kásema Solejmáního navyše Iránu umožnilo stavať sa do úlohy obete imperialistickej agresie porušujúcej medzinárodné právo.

Darilo sa mu to natoľko, že mnohí mohli prehliadnuť, čo je dnes Teherán zač a kto bol aj Solejmání. Jeho zabitie bolo problematické právne aj politicky, stále však platí, že sa Američania iba zachovali tak, ako sa sám iránsky režim správa celkom bežne. Zabúdalo sa aj to, že konflikt sa nezačal generálovým zabitím – jeho hlavnou príčinou je dlhodobá snahu Iránu o ovládnutie regiónu.

Iránsky režim navyše v tejto situácii, keď je ohrozený aj nespokojnosťou vlastných občanov, potreboval posilniť prestíž armády a mnohými nenávidených revolučných gárd, ktoré sú jeho hlavnou oporou. Potreboval ich dovnútra prezentovať ako skvelých a neomylných strážcov iránskej suverenity.

Zostrelenie lietadla, ktorému za takejto situácie ani nemali povoliť štart, je pre propagandu Teheránu úplnou katastrofou. Armáda, revolučné gardy i vedenie režimu z toho dovnútra vyšli ako parta babrákov.

Nečudo, že režim svoju vinu niekoľko dní popieral, a priznal sa, až keď nemal na výber. Tým si však nakoniec svoju situáciu ešte zhoršil, zabránilo mu to v tom, aby celú vec prezentoval ako niečo, čo sa predsa môže stať každému. Zapieranie pripomenulo svetu skutočnú podstatu iránskeho režimu viac než samotná katastrofa.