Denník N

Ugandská lekárka Barbora Šilhárová: Na Slovensku sa ľudia boja podať Miškovi ruku

Barbora Šilhárová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Barbora Šilhárová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď pred desiatimi rokmi odišla lekárka Barbora Šilhárová z modranskej nemocnice do Ugandy na prvú misiu, netušila, ako dlho tam zostane. Po misiách v Južnom Sudáne, Lesothe a Tanzánii zakotvila v ugandskom meste Buikwe, kde spoluzakladala kliniku Jána Pavla II. pre HIV pozitívne deti a jedného zo svojich opustených pacientov si adoptovala. Miško má šesť rokov, učí sa po slovensky, anglicky aj jazyk svojho kmeňa luganda a postupne sa zbavuje úzkostí. Na Slovensko chodí dvakrát do roka a pri poslednej návšteve sa boli v bratislavskej ZOO pozrieť na žirafy.

V rozhovore sa hovorí:

  • o predsudkoch ľudí na Slovensku
  • o tom, ako vírus HIV v Ugande zabil celú generáciu a tak musia pracovať deti a starci
  • aký je život detí, ktorým zomrú rodičia
  • o tom, ako sa dá spolupracovať so šamanmi a prečo sa ľudia v Ugande radi fotografujú

Ako vyzerá typická ugandská klinika?

Klinika v ugandskom ponímaní je väčšinou jedna miestnosť, v podstate to je výdajňa liekov, kde pracujú miestni nekvalifikovaní ľudia. Keďže tu poistenie nefunguje, obyvatelia si lieky kupujú. Keď príde niekto s horúčkou, kúpi si toľko tabletiek, na koľko mu vystačia peniaze – dve tabletky antimalarík, jednu tabletku na horúčku, tri tabletky antibiotík. Týmto spôsobom si však budujú rezistenciu. Naša klinika je moderná, máme 28 zamestnancov, na pozemku máme aj záhradu s modelovými políčkami a ihriskom.

Aké najčastejšie problémy tam riešite?

Klasické choroby, aké riešia slovenskí obvodní lekári – kašle, hnačky, kožné ochorenia občasne aj tuberkulózu a z tých tropických maláriu, parazitárne ochorenia a mnoho iných. Nanešťastie v Ugande stále platí mýtus, že keď nedáš injekciu alebo kopu liekov, tak nie si dobrý lekár. Program na klinike Jána Pavla II. a na mobilných klinikách je zameraný najmä na HIV, a to je problematika, ku ktorej som na Slovensku ani len nepričuchla.

Na Myjave alebo v Modre, kde si predtým robila lekárku, si sa s HIV pozitívnym pacientom asi nestretla.

Veru nie. Počas štúdia na medicíne sme v rámci infektológie mali otázku, ktorá sa týkala HIV, ale prešla som to len zbežne, lebo HIV má na Slovensku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie