Denník N

Ugandská lekárka Barbora Šilhárová: Na Slovensku sa ľudia boja podať Miškovi ruku

Barbora Šilhárová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Barbora Šilhárová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď pred desiatimi rokmi odišla lekárka Barbora Šilhárová z modranskej nemocnice do Ugandy na prvú misiu, netušila, ako dlho tam zostane. Po misiách v Južnom Sudáne, Lesothe a Tanzánii zakotvila v ugandskom meste Buikwe, kde spoluzakladala kliniku Jána Pavla II. pre HIV pozitívne deti a jedného zo svojich opustených pacientov si adoptovala. Miško má šesť rokov, učí sa po slovensky, anglicky aj jazyk svojho kmeňa luganda a postupne sa zbavuje úzkostí. Na Slovensko chodí dvakrát do roka a pri poslednej návšteve sa boli v bratislavskej ZOO pozrieť na žirafy.

V rozhovore sa hovorí:

  • o predsudkoch ľudí na Slovensku
  • o tom, ako vírus HIV v Ugande zabil celú generáciu a tak musia pracovať deti a starci
  • aký je život detí, ktorým zomrú rodičia
  • o tom, ako sa dá spolupracovať so šamanmi a prečo sa ľudia v Ugande radi fotografujú

Ako vyzerá typická ugandská klinika?

Klinika v ugandskom ponímaní je väčšinou jedna miestnosť, v podstate to je výdajňa liekov, kde pracujú miestni nekvalifikovaní ľudia. Keďže tu poistenie nefunguje, obyvatelia si lieky kupujú. Keď príde niekto s horúčkou, kúpi si toľko tabletiek, na koľko mu vystačia peniaze – dve tabletky antimalarík, jednu tabletku na horúčku, tri tabletky antibiotík. Týmto spôsobom si však budujú rezistenciu. Naša klinika je moderná, máme 28 zamestnancov, na pozemku máme aj záhradu s modelovými políčkami a ihriskom.

Aké najčastejšie problémy tam riešite?

Klasické choroby, aké riešia slovenskí obvodní lekári – kašle, hnačky, kožné ochorenia občasne aj tuberkulózu a z tých tropických maláriu, parazitárne ochorenia a mnoho iných. Nanešťastie v Ugande stále platí mýtus, že keď nedáš injekciu alebo kopu liekov, tak nie si dobrý lekár. Program na klinike Jána Pavla II. a na mobilných klinikách je zameraný najmä na HIV, a to je problematika, ku ktorej som na Slovensku ani len nepričuchla.

Na Myjave alebo v Modre, kde si predtým robila lekárku, si sa s HIV pozitívnym pacientom asi nestretla.

Veru nie. Počas štúdia na medicíne sme v rámci infektológie mali otázku, ktorá sa týkala HIV, ale prešla som to len zbežne, lebo HIV má na Slovensku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie