Prvýkrát spieval Mozarta v Spišských Vlachoch, dnes ho spieva ako sólista Wiener Staatsoper

Dlho tu bol šéfom Herbert von Karajan, pred ním napríklad aj skladatelia Richard Strauss a Gustav Mahler. Že ste v jednom z top priestorov klasickej hudby, je jasné aj z fotografií najslávnejších svetových spevákov a dirigentov, ktorí tu vystupovali.

Diváci tieto portréty vo viedenskej štátnej opere bežne nemajú šancu vidieť, sú zavesené na dlhej chodbe začínajúcej za dverami služobného vchodu, kam sa dostanú len umelci a zamestnanci. Obvyklú zmes nemčiny, angličtiny a taliančiny prerušuje konverzácia v slovenčine. „Máme takmer dve hodiny do predstavenia, poďme niečo zjesť do kantíny a stamaď ešte môžeme ísť na kávu,“ hovorí s typickým prízvukom Peter Kellner.

Dvadsiatnik z východného Slovenska tu nie je ako doma. On je tu doma – ako sólista a člen súboru. Po Pavlovi Bršlíkovi a Štefanovi Kocánovi máme ďalšieho talentovaného speváka, ktorý pôsobí na „áčkovej“ adrese. A nie jedinej.

Toi, toi, toi

Chodiť po zákulisí operného domu, ako je Wiener Staatsoper, je veľký zážitok. Ešte špeciálnejšie so slovenským sprievodcom. Tento večer je v programe Mozartov Don Giovanni, kde spieva jednu z hlavných postáv – Leporella.

Najskôr nás Peter Kellner vedie do šatne s jeho menovkou na dverách. Už ho tu čakajú všetky tri kostýmy na večer, prezlieka sa a nasledujeme ho do maskérne. Počas líčenia začne uvoľnene konverzovať. Typický viedenský dialekt mu problém nerobí, vo Viedni pôsobí už druhú sezónu, predtým spieval v Grazi a v Rakúsku aj študoval.

V maskérni je rýchlo vybavený. „A teraz sa idem rozospievať,“ vraví a presúvame sa do veľkej miestnosti, v ktorej máte okamžite pocit, ako by ste sa preniesli v čase do 19. storočia