Denník N

Sami ukončili svoj život. Nedobrovoľne

Samovražda, Édouard Manet (1877) - Wikimedia
Samovražda, Édouard Manet (1877) – Wikimedia

Autorka je spisovateľka

Nechcela som sa do tejto témy púšťať, definitívne ma však odštartoval rozhovor o knihách s opernou speváčkou (inak veľmi pekný), kde v jednej chvíli povedala, že život Stefana Zweiga „bol skončený dobrovoľne, kvôli týmto strašným udalostiam, ktoré sa v Európe odohrávali…“

Spisovateľ, esejista, Rakúšan, Žid a kritik fašizmu po úteku z Európy v roku 1941 v zúfalstve nad svojou situáciou – sociálne a kultúrne vykoreneného človeka, a nad stavom Európy či možno aj sveta, ktorý vtedy zdanlivo nenávratne pohltil démon hnedej totality – sám ukončil svoj život v Brazílii. Rovnako i jeho manželka.

Dobrovoľne? Nič dobrovoľného na tom nevidím. Bol to čin človeka zahnaného do kúta. Zničeného a zúfalého.

Minulý rok sa médiá snažili vyrovnať s dvoma úmrtiami známych ľudí, čo sami ukončili svoj život. Bolo zaujímavé, ako „pracujú“ s jazykom a dostávajú sa do úzkych. Podobne ako v prípade medveďa, ktorého sa ľudia kedysi natoľko báli, že ho nepomenúvali priamo, len opisne: ten, čo je med. Je určite správne, že sa snažíme striasť obviňujúceho termínu samovražda. Vzápätí však nastupuje nešikovnosť vo vyjadrovaní, priam smiešna, a teda neokrôchaná v takej situácii. Kľučky a piruety v správach, ktoré v jednom odstavci hovoria o „náhlom odchode“, akoby človek utekal na vlak, a vzápätí referujú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie