Denník N

A čo ste dnes raňajkovali vy? Planéte to nie je jedno

Foto - Tasr / ap
Foto – Tasr / ap

Zvieratá, ktoré chováme na mäso, zjedia toľko, koľko by stačilo na nasýtenie dvoch miliárd ľudí.

Autorka je koordinátorka kampane Greenpeace Jedlo pre život

Otázku, čo budem dnes ja alebo moja rodina jesť, si kladieme pravidelne niekoľkokrát za deň. Je to rutina. Zautomatizovaný rituál počas dňa. Vôbec si pritom neuvedomujeme, že táto zautomatizovaná voľba má oveľa širší rozmer ako iba potrebu nasýtiť sa.

To, čo jeme a ako sa pri tom rozhodujeme, vytvára konečnú podobu potravinového systému. Naším dopytom určujeme, čo obchodníci vyložia na svoje pulty. A tým aj to, ktoré plodiny musia farmári dopestovať a ďalej spracovať.

Je dnešný potravinový systém skutočne taký dokonalý, ako sa tvári? Dokázali sme konečne v 21. storočí vychytať „všetky muchy“, poučiť sa z minulosti a jesť dostatočne zdravo a výživne? Možno má väčšina z nás pocit, že áno. Minimálne v rozvinutých krajinách netrpíme hladomormi z neúrody, ktoré bývali bežné v stredoveku.

Z času na čas zjeme aj nejaké to jablko alebo banán, keď sa tak veľmi hovorí o tom, aké je ovocie zdravé. Ale je to, čo sa dostáva na náš tanier, skutočne dostačujúce? Za akú cenu dnes vyrábame potraviny? Je akciová cena, ktorú za ne platíme v obchodoch, naozaj konečná? A čo miliarda ľudí, ktorá dnes vo svete hladuje? Nie sme náhodou svedkami akéhosi nového typu „potravinového moru“?

Obilie pestujeme, aby sme jedli mäso

Od roku 1950 sa celosvetová populácia zdvojnásobila, ale plocha poľnohospodárskej pôdy, ktorá má populáciu uživiť, narástla len o desať percent. Existuje obrovský tlak na to, aby pri nízkych nákladoch prinášala pôda veľké množstvo potravy. Táto pôda sa pritom stále viac znehodnocuje, pretože z nej počas pestovania ubúdajú živiny. Veľké komerčné poľnohospodárske systémy sa naďalej spoliehajú na krátkodobé riešenie pomocou externých vstupov – hnojív a pesticídov.

V roku 2007 sa v priemyselnom poľnohospodárstve celosvetovo použilo 269 ton pesticídov každú hodinu (2,36 milióna ton za celý rok). Okrem toho používame veľké množstvo umelých hnojív (195 miliónov ton celosvetovo za rok 2012). Znečisťujeme vodné zdroje a plytváme pitnou vodou.

Množstvo vody potrebnej na produkciu mäsa a mliečnych výrobkov na osobu za rok (403-tisíc litrov) je rovnaké, ako keby sa táto osoba sprchovala 17-krát za deň – teda 6 190-krát za rok. Veľké množstvo plodín pestujeme na kŕmenie zvierat, pretože máme veľkú spotrebu mäsa.

V roku 2011 sa v živočíšnej výrobe spotrebovalo 1,55 miliardy ton plodín. Toto množstvo by nasýtilo viac ako dve miliardy ľudí, čo je 31 percent svetovej populácie. Až 70 percent obilia, ktoré sa skonzumuje v rozvojových krajinách, zjedia zvieratá. Poľnohospodárstvo ovláda niekoľko veľkých korporácií, ktoré sa sústreďujú v malej časti sveta, najmä v bohatých priemyselných krajinách.

Ubúdajúce druhy

Prichádzame o úrodnú pôdu a potravinovú rôznorodosť. Až 75 percent jedla na celom svete sa v súčasnosti vyrába iba z 12 druhov rastlín a piatich druhov zvierat. Z asi desaťtisíc druhov jedlých rastlín ľudia konzumujú iba asi dvesto druhov. Navyše, iba tri z nich – ryža, kukurica a pšenica – tvoria až 60 percent kalórií a bielkovín obsiahnutých v ľudskej strave. V Číne sa pritom v rokoch 1949 až 1970 vytratilo až deväťtisíc odrôd pšenice.

Výsledný efekt je, že celá planéta trpí. Zdroje využívame na maximum, znižujeme úrodnosť pôdy, likvidujeme biodiverzitu a ničíme kvalitu vody. V našom prostredí sa hromadia toxické látky. Produkcia odpadu stúpa. Na náš tanier sa dostávajú opakovane tie isté plodiny. A organizmus si zamorujeme zvyškami pesticídov, ktoré zjeme spolu s dokonale vyzerajúcim jablkom. A toto všetko sa deje v kontexte klimatickej zmeny a stúpajúceho dopytu po zmenšujúcich sa zdrojoch Zeme.

Možnosť voľby

Väčšina ľudí na tejto planéte má to šťastie, že pri otázke, čo bude jesť, má možnosť voľby. Zároveň má príležitosť konať a naštartovať zmenu, ktorá je nevyhnutná. Vo svete existuje veľa nerovností. Potravinové chyby však vie zmeniť každý z nás. Môžeme začať tým, že budeme rozhodovať, aké potraviny kúpime a kde ich kúpime, budeme z nich menej vyhadzovať a znížime spotrebu mäsa. Je rovnako jednoduché zoznámiť sa s farmármi, ktorí pestujú a vyrábajú potraviny v našom okolí, a nechať sa inšpirovať. Navštívme farmárske trhy alebo zájdime po čerstvé plodiny priamo na farmu.

Posledné výsledky prieskumu Slovenskej potravinárskej komory ukázali, že počet slovenských výrobkov na pultoch našich predajní tohto roku klesol oproti roku 2011 z 50 percent na 40. To pre nás nie je dobrá správa, problém je však ešte hlbší. Chýba systémová zmena.

Väčšia podpora ekologických farmárov, zníženie našej závislosti od pesticídov, zdravé lokálne potraviny bez chemikálií, prehodnotenie národného akčného plánu na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov, podpora zákazu najškodlivejších pesticídov na európskej úrovni zo strany ministerstva pôdohospodárstva, o ktorom by sa malo rozhodovať koncom tohto roka.

Áno, mali by sme začať každý od seba. Ale bez systémových krokov kompetentných sa nám nepodarí vrátiť potravinám význam, ktorý vždy mali mať: byť zdrojom života pre všetkých ľudí na tejto planéte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie