Autorka je knižná editorka
„My nie sme krajina, ale štát,“ tvrdí Andrej Danko. „Hovorme o štáte, ešte vždy sme hrdé Slovensko a sme štát. Krajinu keď počujem rozprávať či prezidentku, alebo predsedu vlády, tak mám z toho zimomriavky, lebo krajinu majú pastieri oviec.“
My zas máme zimomriavky, keď počujeme predsedu parlamentu a keď z monitora kvapká jeho hrdosť vyjadrená v priamej nadväznosti na tému vraždy, ktorú umožnil jedine stav štátnych orgánov. Ich rozklad, lepšie povedané. Vražda je symptóm, ale Danko sa bude ďalej radostne venovať faktu, že mnohonárodnostná habsburská monarchia už zanikla.
„Slovensko je štát. My máme štát.“
Kapitánovi z toho vyplýva, že ako koaličný partner nenesie zodpovednosť za zničujúcu púť, na ktorej sa nachádza dôveryhodnosť slovenskej justície. Rozvetvil totiž myšlienku delenia moci. Aké objavné: súdy sú nezávislé a jeho sa máme pýtať na armádu (čo inak nie je až taký zlý nápad).
Prirodzene, preukázal zas len schopnosť vypustiť z úst doslova čokoľvek. Z čoho má asi tak zimomriavky, keď tento pojem sám používa? „Slovensko je mladá krajina,“ rečnil napríklad pri vztyčovaní bleskozvodu pred parlamentom.
Na tomto fóre netreba vysvetľovať, že pojmy, ktoré sa v jeho mysli zdanlivo bijú, sú v skutočnosti synonymné. Krajina neznačí len zelený exteriér s ovečkami lahodiaci oku, ba priam je to silnejší pojem politický než povedzme prírodný či environmentálny.
Podstatné je, že sa zase raz zaoberáme nezmyslami, s ktorými by sme nestrávili ani sekundu nebyť toho, že nás nimi obohatil nejaký verejný prejav.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Nataša Holinová



























