Denník N

Francúzsko Afriku zatiaľ neopúšťa

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas májovej návštevy príslušníkov francúzskych ozbrojených síl na základni v Gao v Mali. Foto - TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas májovej návštevy príslušníkov francúzskych ozbrojených síl na základni v Gao v Mali. Foto – TASR/AP

Odchod francúzskych jednotiek by znamenal úplnú rezignáciu civilizovaného sveta i útek od zodpovednosti.

Autor je spisovateľ

V juhofrancúzskom meste Pau sa v pondelok konal samit Francúzska a západoafrických krajín Mali, Nigeru, Burkiny Faso, Mauretánie a Čadu, na ktorom sa šiesti prezidenti pokúsili vyriešiť otázky súvisiace so vzrastajúcim napätím v oblasti sahelu.

V roku 2009 sa to začalo teroristickými útokmi Boko Haram v Nigérii a v okolitých štátoch, potom nastal koniec generála Muammara Kaddáfího a následný chaos v Líbyi a v roku 2012 militanti získali kontrolu nad severom Mali. Francúzske špeciálne jednotky vtedy zasiahli a povstalcov vytlačili, no pokoj nenastal.

Práve naopak – od roku 2015 sa v pásme južne od Sahary každý rok zdvojnásobuje počet útokov organizácií hlásiacich sa k Islamskému štátu a al-Káide a ich zbrane pravdepodobne prichádzajú práve z nestabilnej Líbye. S výnimkou Nigérie sú všetky postihnuté krajinami bývalými francúzskymi kolóniami.

Hostiteľ samitu Emmanuel Macron stál pred zásadnou otázkou, či v páse sahelu ponechať alebo z neho stiahnuť francúzske jednotky, ktoré majú za úlohu bojovať proti terorizmu a zachovávať tam aspoň akú-takú úroveň bezpečnosti.

4 500 francúzskych elitných vojakov má za sebou množstvo vojenských úspechov, no napriek tomu teror voči civilnému obyvateľstvu každý deň rastie. Domáce

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie