Francúzsko Afriku zatiaľ neopúšťa
Odchod francúzskych jednotiek by znamenal úplnú rezignáciu civilizovaného sveta i útek od zodpovednosti.
Autor je spisovateľ
V juhofrancúzskom meste Pau sa v pondelok konal samit Francúzska a západoafrických krajín Mali, Nigeru, Burkiny Faso, Mauretánie a Čadu, na ktorom sa šiesti prezidenti pokúsili vyriešiť otázky súvisiace so vzrastajúcim napätím v oblasti sahelu.
V roku 2009 sa to začalo teroristickými útokmi Boko Haram v Nigérii a v okolitých štátoch, potom nastal koniec generála Muammara Kaddáfího a následný chaos v Líbyi a v roku 2012 militanti získali kontrolu nad severom Mali. Francúzske špeciálne jednotky vtedy zasiahli a povstalcov vytlačili, no pokoj nenastal.
Práve naopak – od roku 2015 sa v pásme južne od Sahary každý rok zdvojnásobuje počet útokov organizácií hlásiacich sa k Islamskému štátu a al-Káide a ich zbrane pravdepodobne prichádzajú práve z nestabilnej Líbye. S výnimkou Nigérie sú všetky postihnuté krajinami bývalými francúzskymi kolóniami.
Hostiteľ samitu Emmanuel Macron stál pred zásadnou otázkou, či v páse sahelu ponechať alebo z neho stiahnuť francúzske jednotky, ktoré majú za úlohu bojovať proti terorizmu a zachovávať tam aspoň akú-takú úroveň bezpečnosti.
4 500 francúzskych elitných vojakov má za sebou množstvo vojenských úspechov, no napriek tomu teror voči civilnému obyvateľstvu každý deň rastie. Domáce
