Intelektuálne útrapy slovenských konzervatívcov, ktorí by chceli nasledovať Rogera Scrutona

O tom, že existuje ideológia konzervativizmu, som sa dozvedel v 80. rokoch vďaka britskému filozofovi Rogerovi Scrutonovi. Vtedy som však nevedel, že ju on sám stvoril. Čítal som v českom samizdatovom preklade magazín Salisbury Review, ktorý Scruton viedol a spočiatku aj takmer celý zaplnil vlastnými textami (pod rôznymi menami), a udivene som nazeral do myšlienkového sveta, o ktorom som dovtedy nemal potuchy.

Scrutonov vplyv na vývoj v Československu po páde komunistického režimu bol zásadný. Keď sa disidenti náhle dostali k moci, mal ich veľkú dôveru, lebo im srdnato pomáhal v ťažkých časoch a vďačili mu za intelektuálnu obhajobu slobody a ľudskej dôstojnosti – tým viac, že sa naučil po česky. Aj vďaka Scrutonovi to bola po novembri 1989 pravica, ktorá od začiatku trvala na ľudských právach a občianskych slobodách, teda na agende, ktorú inde vo svete presadzuje skôr ľavica a liberáli. Na Slovensku tento paradox v istej miere platí dodnes.

Roger Scruton zomrel 12. januára tohto roku a sociálne siete zaplavili prejavy úcty aj od ideových súperov. Britský historik Timothy Garton Ash na Twitteri napísal, že ho zarmútila správa o smrti tohto „provokatívneho konzervatívneho mysliteľa, za ktorého výzvy by ozajstná liberálna spoločnosť mala byť vďačná“.

Garton Ash má pravdu. So Scrutonom bola radosť nesúhlasiť, lebo vďaka svojmu oslnivému intelektu a úchvatnému literárnemu talentu (napísal desiatky kníh) nikdy neskĺzol k primitívnym argumentom. V závere života ho trápil rozchod s britskými konzervatívcami aj „strata reputácie, pokoja mysle a zdravia“, ale stále mu zostalo veľa obdivovateľov, ktorí ho považujú za najväčšieho filozofa konzervativizmu od čias Edmunda Burkeho.

Problém s tradíciou

Tu je však namieste položiť si otázku, čo je to vlastne konzervativizmus podľa Scrutona. On sám ho v tej najjednoduchšej forme definoval ako „inštinkt, ktorý