Denník N

Obraz musí byť ako rock’n’roll alebo ako dobre povedaný vtip, na ktorom sa každý zasmeje, hovorí maliar Laco Teren

Laco Teren. Výstava Nič nás nezastaví sa končí v nedeľu 19. januára. Foto - SNG/Juraj Starovecký
Laco Teren. Výstava Nič nás nezastaví sa končí v nedeľu 19. januára. Foto – SNG/Juraj Starovecký

V Slovenskej národnej galérii sa končí výstava Laca Terena. Na nedeľnej finisáži uvedieme knihu jeho textov, ktoré doteraz vychádzali aj v Denníku N, a limitovanú edíciu grafík.

Po viac ako štyroch mesiacoch sa v Slovenskej národnej galérii končí retrospektíva maliara Laca Terena. Doteraz ju videlo takmer osemtisíc návštevníkov, poslednú možnosť máte už len do nedele, keď sa výstava uzavrie finisážou.

Súčasťou jej programu bude okrem iného aj uvedenie knihy textov, ktoré Laco Teren písal pre časopis .týždeň a ktoré posledných päť rokov každý mesiac píše pre Denník N.

„Keď sme už urobili poriadok v mojich obrazoch, zdalo sa mi, že by bola škoda, keby sa texty len tak niekde stratili,“ hovorí Laco Teren o tom, prečo vznikla Terenova písanka.

Netreba to podľa neho brať priveľmi vážne. „Ja nemám ambíciu byť spisovateľom a ani ním nie som. Ja som z Päcťákov, aj v bežnom jazyku hovorím bežne, prechádzam z jedného jazyka do druhého, používam slang, gramatika, tá ma vôbec nezaujíma a chudáci tí, čo to po mne musia upravovať, ale teší ma písať. A ak si túto moju písanku niekto kúpi, tak mi stačí, ak ho to tiež bude tešiť.“

Terenovu písanku tvoria texty, ktoré Laco Teren písal od roku 2012 pre časopis .týždeň a ktoré posledných päť rokov vychádzajú v Denníku N. Kúpiť si ju môžete aj online v obchode Denníka N.

Kreslil lepšie, ako písal

Knihu krátkych textov ilustrujú kresby, ktoré Laco Teren vytvoril na iPade – a ktoré si v limitovanej a signovanej edícii grafík môžete tiež kúpiť v našom online obchode, v kníhkupectve Ex Libris a v sieti kníhkupectiev Artforum. Dostupné budú už na nedeľnej finisáži v SNG.

Ku kresbám sa však ešte dostaneme, lebo to, že maliar kreslí, je o čosi samozrejmejšie, než to, že maliar píše. A keby len maliar, ale aj dyslektik.

„Dnes si už z toho robím žarty, ale v detstve to bolo náročné. Až keď išiel do školy môj syn, som zistil, v čom bol vlastne problém,“ hovorí Laco Teren.

Čítanie aj písanie mu v detstve robilo veľký problém, a keď mu medzi predmetmi na základnej škole pribudla ešte aj ruština v azbuke, bola to katastrofa. V 60. rokoch, keď vyrastal, o dyslexii či dysgrafii ešte nebolo ani zďaleka toľko informácií, čo dnes. „Takmer ma dali do pomocnej školy, ale zachránilo ma kreslenie,“ spomína Teren.

V tom čase chodil do ľudovej školy umenia k maliarke Oľge Hoffstädterovej, ktorá v ňom rozpoznala výnimočný talent, zázračné dieťa. Rodičom preto poradila, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie