Bugár straší orbanizáciou menšiny. Tá je však už aj vďaka nemu realitou
Orbanizácia maďarskej menšiny fungovala dávno pred Orbánom. Mnohé z toho, čo vidíme v Maďarsku, charakterizuje jej život už tridsať rokov.
Tohtoročné parlamentné voľby budú aj o tom, či dôjde k „orbanizácii“ maďarskej politickej scény na Slovensku, alebo nie, povedal na začiatku januára v rozhovore pre TASR predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
Podľa posledných prieskumov by sa do parlamentu nedostala ani jedna maďarská strana, Most a Maďarská komunitná spolupatričnosť súťažia iba v tom, kto z nich je ďalej od päťpercentnej hranice.
Ak by skutočne zostali mimo parlamentu, oveľa ťažšie to bude mať Most. Spolupatričnosť, v podstate kozmeticky upravená SMK, má so životom mimo parlamentu skúsenosti, môže sa opierať o politickú, mediálnu a finančnú podporu Orbánovho režimu, o svoje pozície v miestnych a regionálnych samosprávach a o menšinové inštitúcie a médiá budované a udržované pri živote taktiež najmä z peňazí od Orbána.
Most bol od začiatku stranou zameranou na získavanie pozícií na celoštátnej úrovni a všetko ostatné zanedbával. Bez týchto pozícií nie je skoro ničím, sám zničil aj ideály, s ktorými vstupoval do politiky, a má minimálnu šancu na prežitie.
Nečudo, že Bugár zúfalo siaha po všetkom, čo jeho i jeho stranu udrží v parlamente. Nechce z politiky odísť s biľagom neúspešného politika bez „charakteru“ (ten totiž skutočne rozhoduje, ak teda nejaký je). Ak však sám seba a svoju stranu vykresľuje ako hrádzu orbanizácie maďarskej komunity, znie to podobne dôveryhodne ako tvrdenie o hrádzi proti extrémizmu, ktorým aj on ospravedlňoval vstup Mosta do súčasnej koalície.
