Týždeň v európskej ekonomike: Čo znamená bilión eur na zelenú transformáciu 

Autor je vydavateľom portálu euractiv.sk

• Zelená transformácia má byť financovaná biliónom eur, konečná suma však môže byť nižšia.
• Spojené kráľovstvo sa možno nakoniec nebude snažiť o plný prístup na európsky finančný trh.
• Globálna konkurencia, najmä Číny, vyžaduje zmenu pravidiel EÚ pre hospodársku súťaž.

---

1. Bilión eur pre európsky Green Deal

Európska komisia chce investovať do zelenej transformácie ekonomiky za desať rokov jeden bilión eur. Plán počíta s niekoľkými zdrojmi:

• Asi polovica (503 miliárd) príde z európskeho rozpočtu. V návrhu na roky 2021 – 27 chce Komisia na klimatické ciele použiť 25 % prostriedkov z existujúcich programov (napríklad poľnohospodárskych dotácií). Podobne to má byť v nasledujúcom programovom období po roku 2027.
• Ďalších 114 miliárd prinesie národné spolufinancovanie európskych projektov.
• 279 miliárd má priniesť program InvestEU. Z európskeho rozpočtu bude financovaná len garancia fondu, tá má mobilizovať peniaze Európskej investičnej banky (EIB) a súkromných investorov.
• 143 miliárd má priniesť Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu. Zo sto miliárd plánovaných na obdobie 2021 – 17 bude časť financovať európsky rozpočet (7,5 miliardy). Pridá sa spolufinancovanie členských krajín, EIB a fond InvestEU (vrátane súkromných investícií). Podobným spôsobom majú byť mobilizované prostriedky po roku 2027.
• 25 miliárd eur majú priniesť fondy pre inovácie a modernizáciu, financované z predaja emisných povoleniek (ETS).

Z väčšej časti teda nejde o „nové“ peniaze, ale o presmerovanie existujúcich výdavkov z európskeho rozpočtu a národného spolufinancovania. Okrem toho, konečná suma môže byť nižšia.

Pri prvých dvoch zdrojoch bude dôležité, do akej miery sa krajiny EÚ stotožnia s plánmi Komisie, aj ich schopnosť čerpať európske peniaze. Program InvestEU a Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu závisia od schopnosti mobilizovať súkromné investície, ktoré by sa pripojili k verejným. A financovanie z predaja povoleniek je závislé od stavu trhu s emisiami.

---

2. Británia možno nebude chcieť ostať súčasťou finančného trhu EÚ

Prístup Spojeného kráľovstva na finančný trh EÚ mal byť jednou zo zložitých častí rokovaní o budúcej obchodnej dohode. Kľúčovou otázkou sú pravidlá: ak má mať Británia plný prístup na európsky finančný trh, jej regulačný rámec sa nemôže príliš odlišovať od európskeho.

V praxi by to znamenalo, že Londýn by musel aj po vystúpení prispôsobovať svoje regulácie vývoju tých európskych – na ktorých tvorbu už ako nečlenská krajina nebude mať vplyv.

Podľa guvernéra britskej centrálnej banky Bank of England Marka Carneya by však Spojené kráľovstvo túto podmienku nemalo prijať. Je totiž nezlučiteľná s ambíciou City ostať globálnym finančným centrom. Británia má radšej obetovať plný prístup na európsky finančný trh. Stratené príležitosti podľa Carneya vynahradí transformácia na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá poskytne dostatok príležitostí pre finančné spoločnosti.

Slová Marka Carneya sú o to dôležitejšie, že Bank of England bola pred referendom aktívnym odporcom brexitu, upozorňuje Eurointelligence. Je pravdepodobné, že podobný názor bude zastávať aj budúci guvernér Andrew Bailey.

Spojené kráľovstvo sa tak nebude v nadchádzajúcich rokovaniach snažiť o zabezpečenie voľného prístupu na európsky finančný trh za každú cenu.

---

3. Ak chce EÚ uspieť voči Číne, musí upraviť pravidlá hospodárskej súťaže

Politika EÚ v oblasti ochrany hospodárskej súťaže nie je schopná vzdorovať výzve, ktorú predstavuje čínsky štátny kapitalizmus, tvrdí Thorsten Käseberg z nemeckého ministerstva hospodárstva a energetiky v článku pre VoxEU.

Nedostatky vidí v troch oblastiach:

• Pravidlá hospodárskej súťaže sú uplatňované bez diskriminácie. To napríklad znamená, že Komisia nemôže intervenovať proti preberaniu európskych firiem zahraničnými vlastníkmi na základe toho, že kupec profituje zo zahraničných štátnych subvencií.
• Pravidlá EÚ pre štátnu pomoc sa týkajú len pomoci poskytovanej členskými krajinami. Rozšírenie kontroly miery štátnej pomoci na nečlenské krajiny by však bolo problematické z hľadiska medzinárodného práva.
• Pravidlá WTO obmedzujú ochranné obchodné nástroje, ktoré môže EÚ použiť. Nástroje tak nepokrývajú všetky potenciálne efekty neférových subvencií a podporných mechanizmov, poskytovaných krajinami mimo EÚ.

Holandsko preto navrhlo vytvorenie nástroja na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých, ktorý by bol novým pilierom politiky ochrany hospodárskej súťaže v EÚ. Podľa Käseberga si treba odpovedať na niekoľko strategických otázok, od strategického cieľa nástroja a vzťah k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO) cez praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, na ktoré sa má nástroj zamerať, po podobu nápravných prostriedkov a sankcií voči firmám, ktoré porušia pravidlá.

---

Ďalšie správy

• Miera investícií nefinančných firiem v eurozóne bola v treťom štvrťroku 2019 na 23,7 %, nižšia ako v predchádzajúcom kvartáli (25,5%). Vo všeobecnosti však miera firemných investícií rastie a je na úrovni spred krízových rokov (2007).
• Priemyselná produkcia v eurozóne v novembri 2019 medzimesačne narástla o 0,1 %, medziročne však klesla o 1,5 %. Najväčší medziročný nárast produkcie priemyslu zaznamenali Maďarsko (+ 5,7 %), Poľsko (+ 5,6 %) a Fínsko (+ 3,7 %). Najhlbší pokles Grécko (− 8,3 %), Rumunsko (− 7,5 %) a Estónsko (− 7,2 %).
• Spojené štáty a Čína podpisujú prvú fázu obchodnej dohody, ktorá má obmedziť clá a posilniť vzájomný obchod. Pre prezidenta Trumpa je hlavnou časťou prísľub Číny, že v najbližších dvoch rokoch zvýši import zo Spojených štátov o 200 miliárd dolárov v porovnaní s úrovňou v 2017.
• Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že do konca roka 2020 sa EÚ a Spojené kráľovstvo nedohodnú na všetkých aspektoch budúcich obchodných vzťahov. Riešením je predĺženie prechodného obdobia alebo prijatie základnej dohody, ktorú neskôr rozšíria. Pre britskú vládu je prijateľnejšia druhá možnosť: čiastočná dohoda, ktorá vynechá niektoré komplikovanejšie oblasti.
• Španielska vláda vyhlásila, že britsko-európska obchodná dohoda má pokryť aj oblasť služieb, hoci budú rokovania zložité. Pred začatím formálnych vyjednávaní schvália členské krajiny Európskej komisii rokovací mandát.
• Jadrovú energiu nebude možné financovať z Mechanizmu pre spravodlivú transformáciu. Sto miliárd eur z fondu má uľahčiť prechod na zelenú ekonomiku regiónom, ktoré sú závislé od fosílnych zdrojov energií.
• Európska komisia otvorila verejné konzultácie k reforme pravidiel Európskeho trhu obchodovania s emisiami (EU ETS). Reforma sa dotýka kompenzácií nepriamych nákladov súvisiacich s ETS (zvýšené ceny energií, ktoré môžu štáty poskytnúť niektorým firmám). Po novom by mali byť kompenzácie nepriamych nákladov možné len v ôsmich sektoroch namiesto 14, miera kompenzácie sa zníži na 75 % (z 86 %) a kompenzácie budú podmienené aktívnou snahou firmy o dekarbonizáciu.
• Slovenský envirorezort prijal stratégiu uhlíkovej neutrality, do 22. januára ju možno verejne pripomienkovať. Medzi návrhmi opatrení je zvyšovanie energetickej účinnosti budov, zmena registračných poplatkov či mýtneho pre osobné autá tak, aby zohľadňovali emisie, aj prehodnotenie zníženej sadzby DPH na mäso. Ambicióznu stratégiu prijalo aj susedné Rakúsko, uhlíkovú neutralitu chce dosiahnuť v roku 2040.
• Podľa správy európskej agentúry ESMA európsky sektor alternatívnych investičných fondov mal v roku 2018 hodnotu 5,8 bilióna eur, čo bolo 40 % celkovej hodnoty investičných fondov v EÚ. Hedžové fondy z toho tvorili asi 6 % (333 miliárd eur), pripadalo na nich však 67 % z celkovej rizikovej expozície. Dôvodom je čoraz intenzívnejšie využívanie derivátov.
• Európska komisia zverejnila správu o ochrane práv duševného vlastníctva v tretích krajinách. Čína je najväčším pôvodcom falošných a pirátskych tovarov, pochádza z nej viac ako 80 percent tovaru zhabaného európskymi colnými úradmi.
• Nemecko opäť diskutuje o špeciálnej dani na mäso. Tentoraz nie sú iniciátormi Zelení, ale konzervatívna ministerka pôdohospodárstva Dolného Saska, Barbara Otte-Kinast. Špeciálna daň má podľa nej financovať zlepšenie životných podmienok hospodárskych zvierat.
• Britský parlament schválil dohodu o brexite.
• Slovenská vláda samosprávnym regiónom sľúbila, že v novom programovom období (po 2021) budú môcť samostatne rozhodovať o využívaní fondov Európskej únie určených na regionálny rozvoj.
• Turecko a Rusko spustili plynovod Turkish Stream, ktorý bude transportovať ruský plyn do Európy.
• Podľa chorvátskeho premiéra Andreja Plenkovića Chorvátsko pracuje na vstupe do eurozóny. Akčný plán pripojenia k ERM-2 prijalo ešte minulé leto.

---

Štatistika

Európska komisia spustila prvú fázu konzultácií sociálnych partnerov k téme spravodlivých minimálnych miezd. Pravidlá upravujúce stanovenie minimálnej mzdy a jej výška sa v krajinách EÚ výrazne líšia.

Mieru rozdielov ilustruje aj niekoľko nasledujúcich grafov.

Podiel pracovníkov zarábajúcich 80 – 105 % minimálnej mzdy

Hrubá mesačná minimálna mzda v EUR a parite kúpnej sily (PPS), 2019

Minimálna mzda ako percento hrubej mediálnej mzdy, 2018