Denník N

Skončená dekáda bola najteplejšia v dejinách meraní, rekordné hodnoty má aj svetový oceán

Teploty na Zemi, roky 2015 až 2019. Foto – Goddardov inštitút pre kozmický výskum/ NASA
Teploty na Zemi, roky 2015 až 2019. Foto – Goddardov inštitút pre kozmický výskum/ NASA

Zo Slovenska ešte nemáme údaje o priemernej ročnej teplote za rok 2019 za celé územie, no v okrese Šaľa namerali najvyššiu ročnú priemernú teplotu vzduchu 13,1 stupňa Celzia. „Takáto vysoká ročná priemerná teplota vzduchu sa na meteorologickej stanici na Slovensku ešte nikdy nezaznamenala,“ vraví klimatológ.

Rok 2019 bol druhý najteplejší v dejinách meraní a posledné desaťročie bolo vôbec najteplejšie od meraní v roku 1880. Vyplýva to zo zistení NASA a Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA).

Minulý rok bol podľa NASA 0,98 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom z rokov 1951 až 1980.

Posledných päť rokov sa za 140 rokov meraní zaradilo na čelo najteplejších rokov.

„Desaťročie, ktoré sa práve skončilo, je bezpochyby najteplejšou dekádou od počiatku meraní,“ povedal v správe NASA šéf Goddardovho inštitútu pre kozmický výskum Gavin Schmidt. „Každé desaťročie od 60. rokov minulého storočia bolo teplejšie ako predošlá dekáda,“ dodal.

Výsledok ľudských aktivít

Vedci sa zhodujú, že atmosféru otepľujú predovšetkým emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, ale aj ďalších plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív.

„Tieto trendy sú odtlačkom ľudských aktivít, ktoré sa prejavujú v atmosfére,“ cituje denník The New York Times Schmidta. „Vieme, že ide o výsledok ľudských aktivít,“ dodal odborník z NASA.

Úplne najteplejší bol rok 2016 – vtedy sa však prejavil silný jav El Niño, ktorý do atmosféry napumpoval obrovskú masu tepla z vôd Pacifiku.

Ročné teplotné anomálie medzi rokmi 1880 až 2019 s ohľadom na dlhodobý priemer z rokov 1951 až 1980. Zdroj – NASA GISS/Gavin Schmidt

NASA a Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vychádzajú z rovnakých dát, no vykonávajú nezávislé analýzy. Do svojich výpočtov zarátavajú aj prírodné vplyvy na klímu, napríklad erupcie sopiek, ktoré môžu atmosféru dočasne ochladiť, alebo zmeny v orbitálnych cykloch Zeme.

„Prišli sme k obrovským nezrovnalostiam, ktoré nám hovoria, že prírodné sily nedokážu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie