Denník N

Klamstvá, nevery, podvody. Prečo tak často nespoznáme, ako nám niekto blízky klame?

Keď sa niekto správa asymetricky – vyzerá, že klame, hoci vraví pravdu, alebo naopak – nevieme si s tým rady. Ilustračné foto – Unsplash/Nine Kopfer
Keď sa niekto správa asymetricky – vyzerá, že klame, hoci vraví pravdu, alebo naopak – nevieme si s tým rady. Ilustračné foto – Unsplash/Nine Kopfer

Tiež ste to v živote zrejme zažili. Rozoznať lož cudzieho človeka je oveľa jednoduchšie ako spoznať, keď vám klame niekto blízky. Spätne si dokážeme vybaviť varovné znamenia bez problémov, prečo ich teda nevidíme, keď sa dejú?

Mám vo svojom širšom okolí rodinu, ktorej príbeh sledujem už niekoľko rokov. Mená a ďalšie detaily som z dôvodov, ktoré vám o chvíľu budú jasné, zmenila.

Gymnazistka Markéta nemala ani osemnásť, keď začala pomáhať v jednej pražskej firme. Majiteľka si hľadala svoju pravú ruku. Markétin otec sa osobne prišiel do firmy s majiteľkou zoznámiť a tá mu opísala, ako jej podnik dodáva tovar do Bruselu. Potrebuje, aby tam jej nová asistentka jazdila s ňou. Otec si nechal od riaditeľky všetko vysvetliť a s cestovaním dcéry súhlasil.

Markéta začala chodievať do Bruselu a doma nadšene rozprávala, ako tam pomáha s obchodom aj s marketingom. Rodina na ňu bola pyšná. Markéta bola veľmi inteligentné, elegantné a schopné dievča s vynikajúcimi organizačnými schopnosťami, takže nikoho neprekvapilo, že sa tak skoro uchytila ​​v zahraničí presne v tom, čo jej tak dobre išlo. Do Bruselu nakoniec chodievala raz za dva mesiace na celý týždeň a po skončení školy aj častejšie.

Každý, komu som ten príbeh vtedy rozprávala, zdvihol obočie. „Mladé dievča bez vzdelania? To bude asi celé trochu inak, nie?“

Žiadna bruselská pobočka

Bolo. Trvalo skoro dva roky, než ju jeden z členov rodiny našiel na pornostránkach. Link poslal vydesenému otcovi.

V Bruseli nebola žiadna pobočka firmy. Markéta pracovala ako call girl, lepšia prostitútka. Rodina tomu nemohla uveriť, kým im to dcéra sama nepriznala. Naša Markétka? To predsa nie je možné.

Spätne to však do seba všetko zapadalo. Ako Markéta zrazu prestala trvať na vreckovom. Že začala veľa piť. Nikdy im neukázala žiadne fotky tovaru ani bruselskej pobočky firmy a nikdy nepripustila, aby sa za ňou rodina prišla pozrieť. Z hovorov o svojej práci nenápadne, ale zato rýchlo vykľučkovala.

„To vieš, tieto dievčatá majú vždy nejaký taký príbeh o práci v zahraničí,“ opisoval mi vtedy známy, ktorý tento druh biznisu pozná zo strany klienta.

Lož sa ľahšie rozoznáva z diaľky

Ako to, že ľudia, ktorí Markétu nikdy nevideli, mali hneď jasno o tom, čo skutočne robí, ale rodina, ktorá bola pri nej tak blízko, nemala potuchy?

Zaujímavú odpoveď na to prinášajú dve knihy o klamstve, podvádzaní a ľudskej schopnosti rozoznať ich, ktoré vyšli koncom roka v Spojených štátoch.

Prvú z nich, Ako hovoriť s cudzími ľuďmi (Talking to Strangers), napísal obľúbený autor Malcolm Gladwell. Tú druhú psychológ Tim Levine, z ktorého záverov Gladwell vychádza. Pomenoval ju podľa svojej metódy s názvom Pravda ako základné nastavenie (Duped: Truth Default Theory).

Stručne povedané, vysvetľuje v nej, že ľudia sú a priori nastavení tak, aby tým druhým verili, pretože to tak pre ľudstvo bolo evolučne výhodnejšie. Pochybnosti a nedôvera sú príliš vyčerpávajúce, preto je také ťažké pripustiť si, že niečo nie je, ako sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie