Denník N

Ak to s diskusiou o zmene klímy myslíme vážne, tomuto by sme sa mali vyhnúť

Autor je podpredseda vlády a minister životného prostredia za Most-Híd

Zmena klímy sa zrejme historicky prvýkrát stáva neoddeliteľnou súčasťou predvolebnej kampane. Azda je to dobrá správa. No ak túto tému berieme skutočne vážne, minimálne trom nástrahám by sme sa v diskusii mali vyhnúť.

Malé krajiny, veľká zodpovednosť

Prvá nástraha je obzvlášť lacná. Prejavuje sa ukazovaním na veľké ekonomiky ako Čína alebo India, po ktorom nasleduje konštatovanie, že darmo budeme v Európe alebo na Slovensku zodpovední, keď sa významnejší producenti zodpovednosti vyhýbajú.

Veľmi nebezpečná logika. A neobstojí ani vo svete excelovských tabuliek, kde sa zrodila. Len nedávno The Guardian vyrátal, že najväčším producentom emisií skleníkových plynov sú práve krajiny s menej ako dvojpercentným podielom na vypúšťaných emisiách. Ak ich všetky zrátame dokopy.

Eko vs. eko

Druhou nástrahou je tvrdenie, že opatrenia proti zmene klímy predstavujú hrozbu pre ekonomický rast. Je to pravda len vtedy, ak sa prijímajú bezhlavo a nepremyslene. Zelená ekonomika je v skutočnosti veľkou príležitosťou. Aj v časoch najväčšieho ekonomického rastu dokázalo Slovensko znižovať emisie o jedno až dve percentá.

Napokon, potrebné opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti vo výrobe zvyšujú konkurencieschopnosť, zefektívňovanie teplárenstva zmierňuje tlak na ceny za teplo, už dnes domácnosti platia aj úniky tepla, obnova starých domov generuje miesta v stavebníctve. Nehovoriac o investíciách do inovácií, do obnoviteľných zdrojov, recyklácie, elektrifikácie dopravy a tak ďalej.

Hlasovanie a vyhlásenie

Treťou nástrahou je zostať len pri nejakom vyhlásení či veľkom a rýchlom, ale inak bezobsažnom geste. Napríklad si odhlasovať vyhlásenie, zriadiť inštitúciu, podpísať memorandum…

Gesto samo osebe síce klíme neuškodí, určite aj spropaguje tému či krajinu, ale ak nie je podložené reálnymi krokmi a reálnymi opatreniami, je možno sympatické, no inak prázdne. Emisie skleníkových plynov totiž žiadne bezobsažné vyhlásenie nezníži.

Až štyri percentá HDP

Čaká nás obdobie, keď investície do zelenej ekonomiky budú asi najzásadnejšou úlohu najbližších vlád. Slovenský priemysel má približne dvojnásobne vyššiu energetickú náročnosť, ako je európsky priemer. Potenciál obnoviteľných zdrojov čaká na svoje využitie a emisie z dopravy dokonca o čosi stúpli.

Náklady budú nemalé, osobne ich odhadujem od troch do štyroch percent HDP ročne, čo predstavuje dodatočné náklady približne osem miliárd eur na najbližšiu dekádu. Číslo znie ako veľmi vysoké, no nejde výlučne o zdroje „navyše“.

Sú tam zahrnuté výdavky, ktoré by aj tak museli prísť, napríklad rekonštrukcie verejných budov alebo investície do obnovy hromadnej dopravy.

Základný finančný rámec sa podarilo presadiť. Minulý rok poslanci podporili náš cieľ zaistiť prvých asi 2,5 miliardy eur na boj so zmenou klímy. Peniaze sú určené práve na zvyšovanie efektivity napríklad teplárenského sektora, na rozvoj obnoviteľných zdrojov, na zvyšovanie energetickej efektívnosti výroby či budov.

Cenná diskusia

Zmena klímy je kľúčovou výzvou na najbližšie roky. Je nevyhnutné pristupovať k nej s plnou vážnosťou. Nepozerať sa na iných – väčších, nevytvárať konflikt medzi rastom a zodpovednosťou, no ani nesľubovať riešenia „do 24 hodín“. Globálne otepľovanie si vyžaduje chladnú hlavu. Ak pritom ostaneme, aj predvolebná diskusia o zmene klímy môže mať veľkú cenu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie