Dankov žilinský predseda chce pomáhať Harabinovi, funkcionár zo Sniny zbehol ku Kollárovi

Žilinská organizácia Slovenskej národnej strany patrila tradične k tým najsilnejším. V meste, kde bol primátorom predseda SNS Ján Slota, mala táto strana ešte nie tak dávno 400 členov. „Je za nami kus práce,“ rozprával v lete 2017 vtedajší okresný predseda Tibor Hanuliak.

Žilinskú organizáciu viedol Hanuliak zhruba sedem rokov, teda odvtedy, čo do čela SNS prišiel Andrej Danko. Koncom minulého roka sa rozhodol zo strany odísť. A spolu s ním podľa jeho slov končia aj desiatky ďalších členov.

„SNS už nerobí národnú politiku, nerieši to, čo trápi ľudí: školstvo, zdravotníctvo a kopec iných vecí,“ vysvetľuje Hanuliak pre Denník N.

V kampani teraz plánuje pomáhať jednému zo súperov SNS. S kolegami založil občianske združenie Spoločenstvo národniarov Slovenska a s ním chce podpísať spoluprácu s Vlasťou Štefana Harabina.

„Vidíme, že tam sa národná politika uberá správnym smerom. Budeme im pomáhať pri mítingoch a ďalších veciach, ktoré budú potrebné, máme s tým už skúsenosti,“ zastrája sa Hanuliak.

Danko sa rád chváli tým, že má v strane tisíce členov a SNS je riadnou stranou s vybudovanými štruktúrami. Vo voľbách 2016 boli miestne organizácie dôležitou oporou pre návrat strany do parlamentu.

Kampaň SNS pred voľbami 2016 bola výrazne kontaktnejšia ako tohtoročná, ktorá je postavená najmä na bilbordoch a Dankových vystúpeniach v médiách. Členovia a sympatizanti SNS organizovali guláše, čistenie lesov, hudobné podujatia aj tradičné mítingy v kultúrnych domoch. V lete 2015 prebiehali akcie na kúpaliskách, v zime rozložili stánky na vianočných trhoch.

Dnes sú už viacerí ľudia, ktorí sa na tejto kampani podieľali, výrazne pasívnejší, alebo zo strany odišli, alebo v krajnom prípade rovno pomáhajú Dankovej konkurencii.

Z SNS ku Kollárovi

Podobný prípad ako v Žiline sa odohral aj v Snine, kde SNS dosahovala nadpriemerné výsledky. V župných voľbách 2017 tam získala dvoch župných poslancov – Dušana Hačka a Jána Holinku, čo sa jej nepodarilo v žiadnom inom obvode.

Ani jeden z týchto župných poslancov sa už v SNS neangažuje a zo strany vystúpil aj okresný predseda Marian Labanič, ktorý sa na týchto kampaniach podieľal. Pred voľbami 2020 ponúkol svoje služby Borisovi Kollárovi a stal sa okresným manažérom hnutia Sme rodina.

„Názorovo som sa s SNS vo viacerých otázkach rozišiel. Prekáža mi aj ich zahraničná politika. Tu v Snine sme blízko Ukrajiny, preto by som viac uvítal pomoc Ukrajine než proruský smer,“ vysvetľuje Labanič.

V najbližších týždňoch chce vo svojom meste propagovať Sme rodinu, robiť letákové akcie a plniť pokyny volebnej centrály. Predseda hnutia Kollár si nového kolegu pochvaľuje.

„Stretol som sa s ním, je to veľmi šikovný človek. V župných voľbách postavil dvoch kandidátov na poslancov a obaja sa tam dostali. Má naozaj výtlak,“ hovorí Kollár.

Odchod lokálneho politika

Tretí príbeh je z Nového Mesta nad Váhom a týka sa advokáta a dnes už bývalého okresného predsedu Vladimíra Fraňa. „Slová Hrdo Odborne Slušne nevnímam iba ako predvolebný slogan SNS, ale najmä ako slová, ktoré najviac vystihujú vyváženosť, kvalitu a morálku výkonu verejnej moci a ktorých uplatňovanie je toho zárukou,“ písal Fraňo pred voľbami 2016 na stránky SNS.

Aj on patril medzi viditeľnejších regionálnych politikov Dankovej strany. V roku 2017 ho zvolili za župného poslanca v Trenčianskom kraji, vlani ho Danko napísal aj na kandidátku SNS pre voľby do Európskeho parlamentu. Krátko po neúspešných eurovoľbách Fraňo z SNS odišiel a vzdal sa aj funkcie okresného predsedu.

„Ja mám silné národné presvedčenie, na tom sa nič nezmenilo. S ideológiou strany sa stále stotožňujem, mám však iné názory na jej praktické napĺňanie,“ hovorí Fraňo.

V kampani pred voľbami 2020 sa už podľa svojich slov neangažuje v žiadnej strane. „Momentálne som nestranník.“

Danko: je to normálne

Ako na to reaguje Andrej Danko?

Podľa predsedu SNS a Národnej rady sa nič dramatické nedeje. „Je prirodzené, že pri osemtisícovej členskej základni ľudia prichádzajú a odchádzajú. Je to normálny život,“ povedal Danko s tým, že Denník N opäť len hľadá ďalší spôsob, ako jeho stranu pošpiniť.

„Pre mňa je dôležité, že z poslaneckého klubu SNS neodišiel ani jeden poslanec. A to nemôže povedať žiadna iná strana,“ dodal.

Odchody dlhoročných funkcionárov však SNS pred voľbami rozhodne nepomáhajú, o to viac, že sa v poslednom prieskume verejnej mienky Focusu ocitla už len tesne nad päťpercentným prahom zvoliteľnosti. V Žiline sa napríklad musí nový okresný predseda Róbert Boháč okrem kampane zaoberať tým, kto je a kto nie je členom ich organizácie.

„Vo funkcii som len necelé dva týždne. Momentálne si sumarizujeme údaje o tom, koľko členov máme v organizácii,“ hovorí Boháč.

Jeho predchodca Hanuliak tvrdí, že s ním odišla z SNS väčšina z pôvodne 400-člennej žilinskej základne. Boháč tieto čísla odmieta. Podľa neho síce časť členov odišla, ale väčšina to rozhodne nie je.

„Veľa členov, ktorí zvažovali odchod, som kontaktoval a mám od nich signály, že sa chcú vrátiť. Popri tom robíme aj kampaň a oslovujeme voličov,“ dodáva Boháč.

„Schytávame to“

Aké sú dôvody odchodov viacerých funkcionárov?

Denník N sa spýtal Labaniča zo Sniny i Hanuliaka zo Žiliny, či z ich strany nejde o vypočítavosť – odchádzajú zo strany v čase, keď sa jej nedarí. Obaja to odmietli a svoj odchod vysvetlili názorovými nezhodami.

Hanuliak spomenul aj výčitky, ktoré počúva od ľudí za to, čo sa deje na vládnej úrovni. „Schytávame to. Ľudia majú pocit, že peniaze sa investujú do iných vecí a nezostáva na nich,“ hovorí Hanuliak, dnes už spolupracovník Harabinovej Vlasti.

Faktom je, že informácie o nespokojnosti časti členov presakovali na verejnosť už dávnejšie – v čase, keď mala SNS v prieskumoch podstatne viac než aktuálnych 5,1 percenta.

Denník N už v lete 2017 písal o tom, že časť členskej základne mala výrazne vyššie očakávania od účasti ich strany vo vláde. Nespokojní členovia mali pocit, že si „odmakali“ kampaň, a niektorí z nich čakali, že dostanú posty na okresných úradoch a v miestnej štátnej správe.

Napríklad bývalý okresný predseda v Trnave Patrik Zvonár opisoval v lete 2017, ako sa z jeho pohľadu nedodržala dohoda, podľa ktorej mali členovia SNS obsadiť posty v trnavskom regióne.

„Dohodol sa algoritmus deľby moci, ktorý sa však nedodržal. Z okresných úradov síce odišli niektorí ‚smeráci‘, ale namiesto nich prišli ‚mosťáci‘,“ hovorí Patrik Zvonár, ktorý v Trnave donedávna viedol okresnú organizáciu SNS.

Kto bude robiť kampaň?

V strane navyše dochádzalo k sporom a mocenským bojom, ktoré tiež členskú základňu oslabovali. Svojho času výrazný regionálny politik Eduard Markovič z Popradu odišiel po tom, ako Dankovo vedenie uprednostnilo iného človeka.

Markovič mal ešte v prvej polovici roka 2017 vysokú stranícku funkciu, bol predsedom SNS v Prešovskom kraji. Pred župnými voľbami 2017 očakával, že práve on sa stane kandidátom strany na post župana.

Hoci dostal podporu miestnych organizácií, Dankovo vedenie zhora presadilo iného kandidáta: vtedajšieho primátora Svitu Miroslava Škvareka, ktorý napokon vo voľbách úplne prepadol.

Markovič ohlásil koniec a obvinil Danka, že mocenským zásahom porušil stanovy SNS. „Na jednej strane predseda hlása na verejnosti, aby bol prijatý zákon, aby strany mali členov, organizačné štruktúry v regiónoch, pritom sám nerešpektuje svojich vlastných členov a koná podľa seba,“ písal Markovič.

Aj Markovič pôvodne patril k funkcionárom, ktorí v kampani 2016 venovali čas strane. Organizoval kultúrne podujatia v Levoči, stranícke konferencie v Poprade alebo čistenie lesov vo Vysokých Tatrách.

V kampani 2020 je už popradská organizácia SNS podľa svojich facebookových stránok výrazne pasívnejšia. A podobne na webe SNS v sekcii, kde sú aktuality z regiónov,vidieť len minimum akcií z terénu.