V takejto kríze Slovensko od novembra 1989 ešte nebolo
Chceme, aby padla vláda Smeru, ale keď sa pozeráme, čo ponúka dnešná opozícia, chce sa nám zvolať „kráľ je nahý“.
O mesiac a pol sú parlamentné voľby, výsledky sa začínajú črtať a mne sa žiada povedať pár slov. V prvom rade stále platí, že po dvanásťročnom vládnutí treba poslať stranu Smer na niekoľko rokov do politickej karantény. Žiaľ, splnenie tohto želania nebude zrejme znamenať dôvod na veľké oslavy.
V prvom rade, môže sa stať, že ani jedna maďarská strana sa nedostane do parlamentu, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky. Od novembra 1989 boli maďarské strany na Slovensku vždy v parlamente, v opozícii, alebo – pre dobro veci – vo vláde. Výsledok je, že po 30 rokoch sú vzťahy medzi maďarskými a slovenskými politickými stranami i obyvateľmi pokojné a stabilizované. Som presvedčený, že ak sa Maďari nedostanú do parlamentu, nemôžu stratiť pozíciu rokovať a podieľať sa na riadení štátu, a teda aj ich samotných, a čoskoro vytvoria orgán, ktorý ich bude reprezentovať a zastupovať ich záujmy. Najskôr to bude parlament národnostných menšín na Slovensku. V roku stého výročia Trianonu to bude isto niesť symbolický náboj.
Sledujem trochu diskusie a vystupovanie parlamentných i mimoparlamentných opozičných strán. Akýsi vrchol dosiahla diskusia Denníka N 13. januára s lídrami piatich opozičných strán, ktoré majú ambíciu prevziať po voľbách moc v krajine. Diskusia sa točila okolo toho, kto obsadí post ministra vnútra, čo bude s policajným prezidentom a či v diskusii padne meno kandidáta na budúceho generálneho prokurátora. Tu sa ukázala kompetencia týchto opozičných strán. Celý čas žili